Henrich I.

1100-1135

h Narodil sa asi roku 1068. Bol najmladším synom Viliama I. Dobyvateľa a Matildy, dcéry Baudoina z Flandier. Na trón sa dostal po smrti svojho brata Viliama II. Rufusa, vďaka tomu, že ich najstarší brat Róbert, normandský vojvoda bol na výprave do Palestíny. Aj Henrich sa zúčastnil na nešťastnej poľovačke, pri ktorej Viliam II. Rufus zomrel. Vôbec sa však nestaral o bratovu mŕtvolu, ale ponáhľal sa do Winchestru, aby získal kľúče od kráľovského pokladu. V ten istý deň žiadal kľúče od pokladu aj Viliam z Breuteuil pre Róberta. Henrich sa však obklopil hŕstkou barónov a nechal sa narýchlo korunovať londýnskym biskupom, keďže v krajine nebol arcibiskup. Baróni, ktorých v tej chvíli potreboval, ho prinútili podpísať chartu, ktorou obmedzili kráľove výsady. Zaviazal sa dodržiavať zákony Eduarda Vyznávača, zrušiť zlé zákony svojho brata, obsadzovať načas cirkevné úrady a nevyberať zvláštne dane. Povolal späť do krajiny arcibiskupa Anselma. Oženil sa s Editou, dcérou škótskeho kráľa Malcolma III., ktorá bola neterou Edgara Ethelinga. Touto svadbou splynuli dva starobylé dynastie a kráľ si získal veľkú obľubu. Henrich bol vzdelaný, rázny, spravodlivý a vraj veľmi pekný panovník. Založil mnohé kláštory a udržiaval v krajine poriadok. Keď sa Róbert vrátil z Palestíny bol tak obľúbený, že bratovo povstanie nemalo šancu na úspech. V neskoršom boji brata opäť porazil a ovládol aj Normandiu. To sa nepáčilo francúzskemu kráľovi, porazil však aj jeho a ten mu musel potvrdiť normandské vlastníctvo. Roku 1113 mu zomrel jediný manželský syn Viliam, ktorý sa utopil počas plavby cez kanál La Manche. Mal síce asi 7 nemanželských synov a 6 dcér, no napokon musel uznať za dedičku jedinú manželskú dcéru Matildu, vdovu po cisárovi Henrichovi V., ktorú následne vydal za Geodffroya z Anjou (prekladané aj ako Bohumil Plantagenet). Keď roku 1135 Henrich I. zomrel, šľachtici odmietli počúvať ženu a jej manžela cudzinca a ustanovili za kráľa Štefana z Blois.