Henrich VI.
1422 - 1461 a 1470 - 1471
Narodil sa roku 1421. Už 1. septembra 1422 ho korunovali ako anglického kráľa. Mal iba deväť mesiacov. Jeho otcom bol Henrich V., anglický kráľ a Katarína z Valois, dcéra francúzskeho kráľa. Podľa dynastických dohôd mal nárok na anglický aj francúzsky trón. Skutočne ho aj ako 10 ročného, roku 1421 nechal vojvoda Bedford v Notre Dame v Paríži korunovať. Ako francúzsky kráľ bol teda Henrich II. V skutočnosti nikdy vo Francúzsku nevládol a krátko po korunovácii sa vrátil do Anglicka. Nedospelého kráľa vychovával gróf Warwick. Čoskoro ale zistil, že Henrich je duševne zaostalý a o vládu začali usilovať rôzni príbuzní a ľudia z kráľovej blízkosti. Šľachta bola stále rozdelená na Lancasterovcov a Yorkovcov. Moc mali najmä Henrich z Bedfordu a vojvoda Glocester. Snažili sa presadzovať na významné pozície svojich obľúbencov. (napr. Somerseta, Suffolka atď.) Kardinál Winchester, ako prezývali Henricha z Bedfordu, dohodol pre kráľa svadbu s krásnou 15 ročnou Markétou z Anjou. Markéta aj napriek mladému veku začala aktívne zasahovať do politiky. Ako náhradu za neschopného manžela si vybrala vojvodu Suffolka a začali spoločne neoficiálne vládnuť. Spoločne odstránili Glocestera, ktorého obvinili z vlastizrady, zatkli a o pár dní ho našli mŕtveho. O niečo neskôr zomrel aj kardinál z Winchestru a Suffolk začal vládnuť prakticky sám. Roku 1449 to vyvolalo veľké pobúrenie v parlamente, ktorý prinútil kráľa, aby vydal na Suffolka zatykač. Kráľ mu ale prikázal iba na päť rokov opustiť kráľovský dvor. Keď sa Suffolk pokúsil utiecť do Francúzska, jeho loď chytili a hneď na lodi ho popravili. Na jeho miesto, aj po boku kráľovnej nastúpil Somerset. Roku 1452 sa vzbúril Richard z Yorku, ktorý bol miestodržiteľom v Írsku a tiahol na Londýn. Richarda ľsťou zajali, no kráľ sa zdráhal odsúdiť vojvodu. Po čestnej prísahe vernosti bol Richard prepustený. Vojensky mu pomáhali jeho syn Eduard a gróf z Warwicku. Spoločne obvinili v kráľovskej rade Somerseta, samozrejme s podporou veľkého vojska pod oknami a Somerset skončil v Toweri. Kráľ bol vtedy úplne nepríčetný, preto parlament vymenoval vojvodu z Yorku za protektora Anglicka. Možno by ho hneď aj prehlásili za kráľa, no panovníkovi sa vtedy narodil syn Eduard. (Aj keď boli oprávnené pochybnosti, či bol skutočne synom kráľa). Kráľ bol chorý 17 mesiacov, no jeho zdravotný stav sa zázračne zlepšil a tak sa opäť ujal vlády. York sa však rozhodol konať. Vytiahol s vojskom proti kráľovi. Kráľa zajal a Somerseta v boji zabili. Celá krajina bola na pokraji občianskej vojny. Každý občan nosil bielu, alebo červenú ružu. Vznikli dva znepriatelené tábory. Roku 1460 občianska vojna skutočne prepukla. York získal Londýn. Kráľovná so sedem ročným synom utiekla do Walesu a Škótska. Parlament vyhlásil Richarda z Yorku za protektora a následníka trónu. Kráľovná zatiaľ pozbierala armádu a tiahla do Anglicka. York bitku podcenil a pri Wakefielde utrpel katastrofálnu porážku. York v bitke padol, no kráľovná nechala popraviť aj jeho mladšieho syna a grófa zo Salisbury. Ich sťaté hlavy potom nechal vystaviť na hradbách mesta York. Po bitke začalo šialené vzájomné vyvražďovanie šľachticov z oboch táborov. Proti kráľovnej vystrojil armádu Eduard, najstarší syn vojvodu z Yorku. Porazil kráľovnú a naopak tento krát on nechal popraviť všetkých významných zajatcov. O dva týždne vojvoda Warwick, stúpenec Eduarda, opäť bojoval s kráľovnou, no tentoraz prehral. Kráľovná oslobodila kráľa, no musela utiecť na sever. Eduard vtiahol do Londýna a parlament šialeného Henricha VI. zbavil 4. 3. 1461 trónu a ešte v ten istý deň korunoval Eduarda z Yorku ako anglického kráľa Eduarda IV. Henrich sa ale roku 1470 stal kráľom opäť, keď naopak zasadili Eduarda. Vládol však už iba rok. Eduard bol totiž na slobode a čoskoro vpadol do krajiny s novým vojskom. Porazil všetkých nepriateľov a keď sa priblížil k Londýnu Henrich VI. zomrel pravdepodobne rukou vraha. Bolo to 27. mája 1471. Zomrel kráľ za ktorého väčšmi vládli iní, ktorý roky svojho života prežil v šialenstve. Podobne šialená bola aj doby v ktorej žil. Možno aj vďaka nemu.