Henrich VIII.

1509 – 1547

h Narodil sa roku 1491. Bol synom anglického kráľa Henricha VII. a jeho manželky Alžbety z Yorku. V čase otcovej smrti mal 18 rokov. Korunovali ho hneď ďalší deň 22. 4. 1509. Bol vzdelaný, nadaný, miloval literatúru a krásne ženy. V tom čase mal atletickú svalnatú postavu, bol výborný jazdec a športovec. Jeho život sa stal námetom mnohých románov aj filmových spracovaní. Podporoval mnohých vzdelancov a učencov, pozýval ich na svoj dvor a obsadzoval ich do úradníckych funkcií. Preslávil sa najmä svojimi šiestimi manželstvami. Pre lásku bol ochotný rozísť sa aj s Rímom. Anglikánska cirkev je vedľajším produktom jeho vášní. Jeho prvou manželkou bola Katarína Aragónska, vdova po jeho bratovi Arthurovi. Bol to politický sobáš, manželku nikdy nemiloval. Cirkev však zakazovala sobáš medzi švagrom a švagrinou, preto právnici dokázali, že manželstvo s Arthurom nebolo naplnené. Pápež musel sobáš povoliť osobitnou bulou. Henrich sa spočiatku o vládu zaujímal veľmi málo a prenechával ju ministrovi Wolseymu. Wolsey bol syn mäsiara no Henrich mu vybavil kardinálsku hodnosť. Bol obratným zahraničným diplomatom a začal stáročia trvajúcu anglickú zahraničnú politiku, ktorá spočívala v udržiavaní rovnováhy medzi kontinentálnymi mocnosťami. Henrichov prvý rozvod s Katarínou bol sčasti politika a sčasti vášeň k Anne Boleynovej. Katarína nemohla mať deti. Mala za sebou niekoľko potratov a iba jedinú dcéru Máriu. Anna Boleynová bola vtedy 20 ročná krásavica s uhrančivými tmavomodrými očami. Mladosť prežila vo Francúzsku, kde sa vonkoncom nevyhýbala milostným radovánkam. Voči Henrichovi však bola zdržanlivá a ten pochopil, že dosiahne svoj cieľ iba ak sa Anna stane jeho manželkou. Rozviesť prvé manželstvo mohol iba pápež. Ten by to ja urobil, ale nechcel uraziť cisára. Vec mal vybaviť kardinál Wolsey, ale ten Annu neznášal a tak sa veľmi neponáhľal. Doplatil na to trestom smrti, no zomrel ešte pred popravou prirodzenou smrťou. Jeho nástupcom sa stal svetoznámy Thomas Moore. Kráľovi v zdanlivo neriešiteľnej situácii poradil Thomas Cromwell. Rada znela, aby dosadil za arcibiskupa svojho človeka. Ak sa pápež bude zdráhať, potom je nutné odlúčiť anglikánsku cirkev spod vplyvu pápeža a následný rozvod bude už iba v kompetencii anglického arcibiskupa. Tak sa aj stalo a roku 1533 vznikla anglikánska cirkev. V čase Henricha však nešlo o žiadnu protestantskú cirkev. Henrich sám dokonca napísal spis proti Lutherovi a jeho stúpencov do konca života prenasledoval. Anna Boleynová, s ktorou sa už skôr tajne zosobášil nesplnila svoj hlavný cieľ. Narodila sa jej totiž dcéra a neskôr roku 1536 mŕtvy syn. Henrich konal rázne. Obvinil ju z nevery, uväznil v Toweri a o pár dní je nechal popraviť. Na jej miesto okamžite nastúpila Jana Seymurová, dvorná dáma Anny. Jana dala Henrichovi prvého syna Eduarda, no po pôrode zomrela. Ak keď v krajine pokračovalo prenasledovanie katolíkov aj luteránov, Thomas Cromwell dohodol Henrichovi svadbu s nemeckou protestantkou Annou z Cleve. Henrich, ktorý videl iba obraz nevesty sobáš prisľúbil, no keď nevestu prvýkrát na svadbe uvidel nikdy sa jej ani nedotkol. Anna po skúsenostiach Anny Boleynovej súhlasila hneď s rozvodom a s doživotnou rentou zostala žiť v Anglicku. Nešťastnejšie dopadol Cromwell, ktorého neúspešná svadba stála hlavu. Ešte v tom istom roku (1540) si Henrich našiel piatu manželku, Katarínu Howardovú. Katarína mala veľmi pestrý milostný život o čom sa Henrich dozvedel až po svadbe. Aj keď bol do Kataríny zamilovaný, urazilo ho to, označil ju za zradkyňu a skočila rovnako ako Anna Boleynová. Podobne by zrejme dopadla aj jeho posledná manželka Katarína Parrová. Katarína bola sympatizantkou Luthera, čo pred Henrichom úspešne tajila. Keď ju pristihol ako číta Lutherové spisy, skončila aj ona v Toweri. Našťastie Henrich čoskoro zomrel, takže Katarína Parrova prežila svojho manžela. Henrichovou smrťou skončila hrôzovláda. Podobne ako manželky skončilo príliš veľa ľudí. Po odluke od Ríma katolíkov vešal, Lutheránov upaľoval a šľachticov stínal. Bol to samoľúby tyran a pár úspechov ako napríklad pripojenie Walesu nezaujalo historikov natoľko ako jeho osobný život. Zomrel vo veľkých bolestiach, nevládal chodiť, kedysi atlét umieral ako obrovský tĺsťoch. Zomrel vo veku 58 rokov uvedomujúc si, že vládu musí prenechať 10 ročnému chlapcovi, ktorý bol navyše veľmi chorľavý.