Jakub I. Stuart

1603-1625

j Narodil sa roku 1566. Bol synom Márie Stuartovej a jej druhého manžela Darnleya. Jej prvým manželom bol francúzsky kráľ František. Na škótskom dvore sa však klebetilo, že skutočným otcom bol potulný taliansky hudobník David Rizzio. Roku 1567 sa Škótsko vzbúrilo proti svojej kráľovnej. Chorého manžela Darnleya ubytovala vo vidieckom sídle, ktoré čoskoro vyletelo do vzduchu. Najväčšiu zásluhu na tom mal milenec Márie, Bothwell, ktorého si potom o tri mesiace zobrala za manžela. Máriu po krátkom boji uväznili, zbavili trónu a novým panovníkom sa stal jej syn. Korunovali to ako Jakuba VI., dňa 24. 7. 1567 ako jednoročného. Po smrti Alžbety, ho 24. 3. 1603 korunovali aj za anglického kráľa ako Jakuba I. Obyvateľstvo jeho nástup na trón privítalo s nadšením, keďže prichádzal z kalvinistického Škótska. Jakub však bol od začiatku svojej vlády presvedčeným absolutistom. To po dlhej spolupráci Alžbety s parlamentom začalo čoskoro vyvolávať napätie. Dane a rôzne poplatky zvyšoval ako sám chcel. Keď parlament protestoval, v rokoch 1608 – 1610 ho rozpustil. Nedostatok financií ho však prinútil k jeho opätovnému zvolaniu. Kráľ mal smiešnu postavu, veľa rozprával, pričom však šušlal a opľúval často poslucháčov. Po Alžbetinej striedmosti začal dvor hýriť, časté boli bujaré pitky, ktorým holdovali vraj aj dvorné dámy. Kráľ sa obklopil neurodzenými radcami, ktorým udeľoval veľké majetky aj tituly. Prvým bol Róbert Carr, neskorší gróf zo Sommersetu. Neskôr ho vystriedal George Villiers, ktorý dostal titul vojvody z Buckinghamu a stal sa veľkoadmirálom. Dopĺňal ich kancelár Francis Bacon z Verulamu. Kráľ si o sebe namýšľal, že je výborný teológ. Bol vychovávaný ako kalvinista, nemal preto problém stotožniť sa s anglikánskou cirkvou. Nemal však rád ani puritánov a podobne katolíkov. Katolícke pozadie malo aj sprisahanie (Gunpowder Plot) z roku 1605. Spiklenci vtedy do pivnice pod parlamentom nanosili sudy s pušným prachom a chceli ho vyhodiť do vzduchu, keď tam bude kráľ a celý parlament. V poslednej chvíli bolo sprisahanie odhalené a hlavný organizátor Guy Fawkes bol okamžite popravený. Takmer vydarený atentát spôsobil, že katolíkov zbavili občianskych práv, niekoľkonásobne im zvýšili dane a zakázali vykonávať niektoré povolania. No na druhej strane to bolo ešte vždy lepšie ako náboženské vraždenie v kontinentálnej Európe. Problémy však robili kráľovi puritáni, ktorí žiadali prísnu očistu cirkvi. Najväčšie spory však pokračovali s parlamentom. Roku 1612 zomrel Cecil, ktorý ako tak udržiaval rovnováhu medzi kráľom a parlamentom. Od roku 1611 do roku 1621 parlament nezasadal. ( S výnimkou niekoľkých týždňov roku 1614). Roku 1618 začala 30 ročná náboženská vojna. Friedrich Falcký, ktorého si Česi zvolili za kráľa, namiesto Habsburgovcov, bol manželom Jakubovej dcéry Alžbety. Požiadal svokra o pomoc. Jakub sa však celý život vojnám vyhýbal. Nemal na ňu peniaze ani vojakov. Aby ich získal musel nakoniec roku 1621 opäť zvolať parlament. Parlament vedomý si svojej sily žiadal najskôr nápravu predošlých krívd. Kancelár Bacon bol obvinený z brania úplatkov a skonfiškovali mu celý majetok. Hroziacu vojnu so Španielskom sa snažil vyriešiť diplomaticky. Poslal do Španielska svojho syna Karla, aby tam uzavrel „diplomatické“ manželstvo. Angličania sa v Španielsku správali otrasne a keď jeden zo šľachticov spôsobil konflikt boli španielskym kráľom požiadaní, aby sa okamžite vrátili do Anglicka. Posledné štyri roky Jakubovej vlády mal moc v rukách jeho milenec Buckingham. Vyjednal pre Karla novú nevestu, francúzsku katolíčku Henrietu Máriu, najmladšiu dcéru francúzskeho kráľa Henricha IV. 27. marca 1625 Jakub I. náhle zomrel. Jeho nástupcom sa stal jeho syn Karol.