Ján Bezzemok

1199 - 1216

j Narodil sa roku 1167 ako najmladší syn anglického kráľa Henricha II. a Eleonóry Akvitánskej. Po smrti brata Richarda bol 27. 5. 1199 korunovaný za anglického kráľa. Ján bol najobľúbenejším synom Henricha II., ktorý inač svoje deti nemal veľmi v láske. Práve zvesť o tom, že Ján sa zúčastnil sprisahania proti otcovi spôsobila Henrichovi mŕtvicu a zomrel. Ján mal množstvo negatívnych vlastností. Bol to slaboch, krutý a úskočný, ktorý na dosiahnutie cieľov neváhal použiť akékoľvek prostriedky. Vládol už v čase Richardovho pobytu na križiackej výprave a počínal si neuveriteľne kruto. Vyžadoval nepravidelné dane, čím ožobračoval roľníkov. Podvolil sa Filipovi II. a francúzske majetky v rodine prijal ešte za Richardovho života ako léno od francúzskeho kráľa. Richard preto rozpútal vojnu, no po jeho smrti Ján roku 1200 hneď uzavrel mier. Naopak dohodol svadbu svojej netere Blanky Kastílskej a Filipovho syna Ľudovíta, pričom v prípade bezdetnosti určil Blanku za svoju dedičku. Dohoda dlho nevydržala. Filip poznal slabosť Jána a tak si voči nemu počínal ako voči vazalovi. Keď sa v nejakom spore k nemu nedostavil, prehlásil všetky francúzske léna za majetok kráľa, čo samozrejme vyvolalo vojnu. Ján, ktorý bol vtedy po uši zamilovaný do krásnej Izabely z Bretónska, nekonal dostatočne rýchlo a tak Filip čoskoro ovládol takmer všetky plantagenetovské majetky a zjednotil územie takmer celého Francúzska. Smutného konca svojich majetkov sa dožila ešte aj kráľovná Eleonóra, ktorá krátko nato roku 1204 zomrela. Ján sa čoskoro dostal do sporu aj s cirkvou a pápežom, ktorý na jeho krajinu uvalil interdikt. Pápež zároveň požiadal Filipa II., aby viedol križiacku výpravu proti Anglicku. Ján v poslednej chvíli ustúpil, povolal opäť biskupov a dokonca prijal anglickú korunu ako léno od pápeža. Tým získal čas a zatiaľ pripravil spolu s cisárom Otom IV. obrovskú armádu proti Francúzsku. Francúzi proti presile bojovali statočne a podľa tradície práve vtedy vznikol pocit francúzskej spolupatričnosti a národnej jednoty. Pre Jána mala prehra katastrofálne následky doma. Proti nenávidenému kráľovi vznikla silná a najmä jednotná opozícia, ktorá žiadala spísať pravidlá medzi kráľom a šľachtou, cirkvou a mestami. Kráľ sa ozbrojencov, ktorí obkľúčili Londýn zľakol a tak došlo k podpisu slávneho dokumentu Magna Charta Libertatum. Obsahovala 63 článkov a stala sa základom neskoršieho parlamentného systému v Európe. Upravovala presne povinnosti vazalov a hranice, ktoré musí kráľ rešpektovať. Bol zvolený výbor 25 barónov, ktorý mali dohliadať na kráľa. V prípade, že bude kráľ chcieť zvýšiť povinnosti vazalov musí mu ich schváliť Veľká rada, z ktorej o čosi neskôr vznikol dvojkomorový parlament. Neúspešný bol aj koniec života Jána Bezzemka. Do krajiny vpadol francúzsky následník trónu Ľudovít a nechal sa korunovať za kráľa. Šľachta hromadne opúšťala Jána. Vtedy však Ján kuriózne zomrel. Najedol sa broskýň, ktoré zapil muštom. Táto kombinácia mu spôsobila črevné ťažkosti, na ktoré v noci z 18. na 19. októbra 1216 zomrel. Páni rýchlo podporili jeho 9 ročného syna Henricha, radšej ako by mali kráľa Francúza.