Mária I. Katolícka (resp. Krvavá)

1553 - 1558

m Narodila sa roku 1516. Bola dcérou anglického kráľa Henricha VIII. a Kataríny Aragónskej. Na trón nastúpila po 9 dňovej vláda Jany Greyovej, 19. júla 1553. Detstvo novej panovníčky nebolo vôbec šťastné. Otec Henrich VIII. matku aj s dcérou zapudil, čiastočne preto, že Katarína mu už nemohla dať vytúženého syna a čiastočne kvôli láske k Anne Boleynovej. Mária bola vychovaná v duchu tradičného španielskeho katolicizmu. Vo viere bola vyslovenou fanatičkou. Fanatický katolicizmus sa prelínal celou jej vládou. Henrich VIII. odlúčil cirkev od Ríma, ale nevpustil do krajiny protestantizmus. Eduard VI. bol presvedčený protestant. Mária sa pokúsila vrátiť všetko späť. Hneď na prvom zasadnutí parlamentu zaviedla latinské obrady a vyhnala všetkých ženatých kňazov. Panovnícka povinnosť nútila Máriu k sobášu. V mladosti bola iba raz zamilovaná do anglického katolíckeho šľachtica Reginalda Polea, ten bol ale v Ríme kardinálom. Začali diplomatické rokovania až napokon bol dohodnutý sobáš so španielskym princom Filipom. Parlament ho ale prinútil podpísať mnohé obmedzenia. Kráľovná ako sa zdalo bola tehotná. Aké však bolo prekvapenie aj pobúrenie všetkých, keď namiesto pôrodu vysvitlo, že si to celé kráľovná iba namýšľala. Filip odišiel do Španielska, ktoré sa mu potom už nechcelo opustiť, najmä po tom ako sa stal aj španielskym kráľom. Od Márie sa odvrátil aj pápež. Kráľovná však pokračovala v prenasledovaní protestantov. Po roku 1555 ich takmer 300 našlo smrť v plameňoch. Opustená Mária sa ocitla na pokraji šialenstva. Uvažovala ešte o poprave svojej nevlastnej sestry Alžbety, no už t nestihla uskutočniť. Keď 17. 11. 1558 zomrela nikto za ňou nesmútil. Celý kráľovský dvor už vtedy obklopil budúcu kráľovnú Alžbetu.