Richard II.
1377 - 1399
Narodil sa roku 1367. Bol vnukom predošlého kráľa Eduarda II. Jeho otcom bol Eduard, zvaný Čierny princ – syn Eduarda III, matkou bol Jana z Kentu. V čase nástupu na trón, 22.6.1377 mal iba desať rokov. Regentom zostal Lancaster, ale musel sa o moc deliť s parlamentom. V prvých rokoch vlády zosilnelo reformné náboženské hnutie, podnietené učením Johna Vicklefa. Vicklef kázal už za života Eduarda III., no vystupňoval svoje učenie po roku 1378, keď boli zvolení dvaja pápeži a obaja začali predávať odpustky, aby mohli viesť vojnu proti sebe. Vicklef napísal aj dogmy a dôležité články viery. Sám však postupne ustúpil do úzadia, pretože trpel dnou. Zbavili ho miesta učiteľa v Oxforde, no zostal farárom až kým pri kázni roku 1384 nezomrel na mŕtvicu. V roku 1381 prišla nová katastrofa, povstanie Wata Tylera. Tyler získal mnoho stúpencov, obkľúčil Londýn, drancoval vidiek. Chudoba v meste otvorila brány a ľud vydrancoval paláce. Kráľa obkľúčili v pevnosti Tower. Keď sa stretol na jednaní s Tylerom, starosta Londýna prebodol vodcovi vzbúrencov mečom srdce. Ľud prišiel o vodcu, kráľ predstúpil pred dav a sľúbil, že sám sa postará o nápravu. Len čo vzbúrenci opustili mestské hrady, vojsko kruto povstalcov zničilo. Následne sa kráľ dostával do sporov s parlamentom, keď obsadzoval do funkcií svojich obľúbencov, bez ohľadu na schopnosti. Krajinu ničili aj spory kráľových strýkov Lancastera a Glocestera. Glocester s podporou parlamentu porazil kráľových obľúbencov a vládol rok prostredníctvom parlamentného výboru. Roku 1389 Richard II. vyhlásil, že bude vládnuť sám. Nebol ale dobrým panovníkom. Vydržiaval obrovský dvor a jeho hlavnou starosťou boli zábavy a rozkoše. Ako 16 ročný sa oženil s Annou Českou, tá ale roku 1394 zomrela počas morovej epidémie. Richard potom požiadal o roku Izabely, dcéry francúzskeho kráľa Karla VI. Na svadobnú hostinu následne utratil viac ako bolo veno nevesty. Aby to zaplatil, predal niektoré mestá, ktoré Angličania ovládali vo Francúzsku, francúzskemu kráľovi. To doma viedlo k obrovskému pobúreniu. Opozíciu viedol strýko Glocester, ktorého ale Richard po návrate domov zradne zajal, previezol do Calais, kde ho vraj udusili v spánku vankúšom. Keď poslal do vyhnanstva aj Henricha, syna ďalšieho strýka Lancastera, stratil potrebné zázemie. Podobne dopadol aj arcibiskup z Canterburry. Mocní nepriatelia sa spojili a roku 1399 sa vylodili v Anglicku. Henrich z Lancasteru nechal Richarda zajať a sám sa vymenoval za kráľa. Richard, dúfajúc, že si zachráni aspoň holý život sa 29. 9. 1399 v parlamentu skutočne vzdal trónu. Bol odvlečený na vzdialený hrad, kde ho vo vhodnej chvíli zavraždili. Bolo to niekedy vo februári roku 1400. Takto skončil posledný panovník zo slávneho rodu Plantagenetovcov. Na trón nastúpila dynastia Lancasterovcov.