Viliam I. Dobyvateľ

1066-1087

vJeho otcom bol normandský vojvoda Róbert „Diabol“. Podľa historickej tradície bol Róbert krutý násilník a bratovrah. O Viliamovej matke hovorí povesť. Raz bol Róbert na love a zbadal krásnu dievčinu ako perie pri potoku. Tak sa mu zapáčila, že sa stala matkou jeho nemanželského syna, ktorý vošiel do dejín ako Viliam I. Dobyvateľ. Stalo sa tak niekedy okolo roku 1027, alebo 1028. Matka sa volala Arletta a bola dcérou garbiara z Falaise. Otec uznal syna za zákonného dediča a tak sa stal jeho nástupcom. Od roku 1035 používal titul normandský vojvoda. Šľachtici veľmi neochotne uznávali autoritu neplnoletého a navyše nemanželského vojvodu. Z Viliama však tvrdé roky mladosti urobili muža silnej vôle a trpezlivosti. Svoje dedičné územie rozšíril čoskoro o Main. Viliam bol výborný diplomat, o čom svedčí aj spôsob ako sa uchádzal o anglický trón. Do roku 1066 panoval v Anglicku kráľ Eduard III. Vyznávač. Eduard bol istý čas vyhnancom v Normandii. Tu sa s ním Viliam spriatelil a dohodli sa nástupníctve v prípade Eduardovej smrti. Keď sa Eduard ujal vlády zaujímal sa najmä o duchovné otázky. V skutočnosti vládol vojvoda Godvin. Mal syna Haralda, ktorý bol podobne ako jeho otec v Anglicku veľmi obľúbený. Po Eduardovej smrti witan (snem) zvolil za kráľa práve Haralda. Harald pred pár rokmi stroskotal pri francúzskom pobreží, kde ho zajali. Viliam ho vtedy oslobodil a žiadal aby mu Harald zložil vazalský sľub vernosti a prísahu, že mu bude pomáhať pri presadzovaní jeho nárokov na anglický trón. Prisahal na relikviár, pod ktorým bola truhla s ostatkami svätých. Harald samozrejme nemienil vynútenú prísahu dodržať, no keď mu ukázali na čo prisahal vraj smrteľne zbledol. Po Eduardovej smrti bol jeho nástupcom zvolený Harald. Viliam rozbehol celoeurópsku propagandu, odvolával sa na prísahu, dohody aj príbuzenstvo a začal verbovať dobrodružných rytierov z celej západnej Európy. Podporu si ž dopredu zabezpečil aj v Ríme, kde sa dohodol s vplyvným mníchom Hildebrantom, ktorý sa čoskoro stal pápežom Gregorom VII. Naverboval asi 12 – 15 000 vojakov, pre ktorých postavili asi 700 lodí. V septembri 1066 sa vydali na cestu. Nepriaznivé počasie ho zdržalo asi 14 dní, no v konečnom dôsledku mu práve toto prinieslo víťazstvo. Počas nich totiž pristáli pri pobreží Anglicka Nóri a Harald sa musel presunúť na boj proti nim. Porazil ich , ale o deň na to sa dozvedel o pristáti Viliamovej armády. Obe armády sa stretli v jedinej bitke neďaleko Hastings. Haraldovo vojsko bolo kruto porazené a v boji zomrel aj sám panovník. Viliam potom obľahol Londýn a počkal až kým ho „nepožiadali“, aby sa stal kráľom. Počas Vianoc 1066 ho vo Wesminstri napokon korunovali. Niekedy v tom čase začal so stavbou veľkej pevnosti na brehu Temže – Tower. Viliam bol veľmi tvrdý panovník. Počas rokov vlády musel čeliť mnohým vzburám, vojnám, bojoval s vlastným synom aj s protikandidátmi na trón. Po upevnení vlády nastala v Anglicku obrovská konfiškácia majetku. Najviac si samozrejme nechal sám Viliam. Krajinu rozdelil na grófstva ( podobne ako naše župy) a do ich čela vymenoval sheriffov. Uskutočnil aj v tom čase veľmi ojedinelé „sčítanie ľudu“. Domes day book, ktoré sa stalo základom pre výber daní. V Anglicku bolo vtedy 300 000 domácnosti s asi 2 miliónmi obyvateľov. Zatiaľ v Normandii vypukli povstania, ktoré sa snažil Viliam potlačiť. Napadol aj územia francúzskeho kráľa. Na jednej výprave spadol z koňa a ťažko sa zranil. Keď zomrel jeho družina sa rozutekala, aby čo najviac rozkradli. O mŕtvolu sa nikto nestaral. Keď sa ho snažili pochovať, tak vlastník pôdy to odmietol, kým mu nezaplatia. Stalo sa no trápnosti pokračovali. Viliam bol veľmi tučný a keď sa ho snažili nasilu vtlačiť do hrobu, telo prasklo a pohrebné zhromaždenie sa pred zápachom rozutekalo. Takto neslávne skončil slávny normanský vojvoda a anglický kráľ. Najstaršiemu synovi odkázal Normandiu, druhému Viliamovi anglický trón a najmladšiemu Henrichovi finančné odškodnenie 5000 libier striebra.