Henrich IV. Navarrský ( tiež Veľký)

1589-1610

h Narodil sa 13.decembra 1553. Bol synom vojvodu z Vendome Antoina de Bourboun a Jany, kráľovny Navarrskej. Na trón nastúpil roku 1589, po smrti Henricha III., ktorý nemal potomkov ani žijúcich mužských súrodencov. Bourbonovci vysvetľovali svoj nárok na trón od príbuzenstva s Ľudovítom IX. Svätým. Boli tak poslednou vetvou Kapetovskej dynastie. Henrich Navarrský bol ústrednou postavou francúzskych protestantov - Hugenotov. Práve počas jeho svadby došlo k masakre Bartolomejskej noci. Svadba s Margot Valois mala zmierniť napätie medzi katolíkmi a protestantmi, namiesto toho bolo 6000 protestantov povraždených. Henrich bol ušetrený iba pod podmienkou okamžitého konvertovania na katolicizmus. Následne bol rok väznený, no podarilo sa mu utiecť a opäť sa postavil do čela protestantov. Keď roku 1584 zomrel vojvoda z Anjou, brat kráľa, stal sa prvým v nástupníctve na francúzsky trón. Roku 1589 sa pripojil na žiadosť švagra, kráľa Henricha III., k potlačeniu katolíckej ligy na čele s Guisovcami. To sa aj úspešne darilo, no 1.9.1589 fanatický mních Henricha III. zavraždil. Henrich Navarrský sa stal kráľom. Francúzsko rozdelené desaťročiami náboženských vojen spočiatku protestanta na tróne nechcelo uznať. Henrich si svoje právo úspešne presadil. Katolícka liga ho neuznávala a za kráľa prehlásila Henrichovho strýka kardinála de Bourbon. Henrich však kardinála uväznil a postupne získaval svoje kráľovstvo. Roku 1590 starý kardinál zomrel a Liga sa nevedela dohodnúť na spoločnom kandidátovi. Do hry sa zapojilo aj Španielsko, no Henrich dokázal ubrániť aj juh krajiny. Odolával iba Paríž. Roku 1593 preto definitívne pristúpil na katolícku vieru, čím získal podporu zvyšku krajiny. Zachoval sa jeho výrok: ,,Paríž stojí za jednu omšu.“ Henrich Navarrský bol zaujímavou osobnosťou aj v osobnom živote. S Margot nemal žiadne deti, žili dokonca dlho oddelene. Na druhej strane mal Henrich kopce mileniek a nemenej ľavobočkov. Najviac miloval krásnu Gabrielu d´Estree, s ktorou mal 3 deti a chcel sa s ňou oženiť. Celkovo vraj historici zistili viac ako 50 mien jeho mileniek. Napokon sa Henrich IV. oženil roku 1600 s Máriou Medici, dcérou vojvodu toskánskeho, svojho najväčšieho veriteľa. Mária mu porodila 6 detí. Ani ona ho ale nedokázala pripútať. Z ďalších mileniek sú známejšie Henrieta de Balzac, ktorá sa mu podvolila až po sume 100 000 zlatých a prísľube manželstva. Aj s Henrietou mal 3 deti, ktoré boli podobne ako deti Gabriely d´Estree povýšené do šľachtického stavu. Vášeň Henricha ovládala aj vo vysokom veku. Ako 56 ročný sa zamiloval do 15 ročnej dievčiny. Keď ju manžel urýchlene presťahoval do Bruselu vyhrážal sa, že si po ňu príde na čele vojska. Celkovo vraj mal 11 nelegitímnych detí. V hospodárskej oblasti dokázal povzniesť Francúzsko. Podporoval poľnohospodárstvo, vysúšanie bažín, rozvíjal baníctvo, podporoval vzdelanie a začal veľké verejné práce. Po rokoch náboženského fanatizmu priniesol krajine vytúžený pokoj. Podporoval aj výstavbu Paríža, podporoval umelcov, remeselníkov. Podporoval aj zámorské objavy. Za jeho vlády si začalo Francúzsko robiť nárok na Kanadu. Henrich IV. zomrel rukou vraha. 14.mája 1610 mu vrah vyskočil na kočiar a prepichol srdce. Kráľ na mieste zomrel. Francúzi ho dodnes radia medzi najväčšie osobnosti.