Karol II. Lysý

843 - 877

k Narodil sa 13. júna 823. Bol synom cisára Ľudovíta Pobožného a jeho druhej manželky Judity. V čase narodenia boli jeho nevlastní bratia už dospelí a vládli rozsiahlym oblastiam veľkej Franskej ríše. Pokusy otca prideliť Karlovi územia na úkor starších nevlastných bratov viedli k povstaniu Lothara aj Ľudovíta Nemca proti otcovi. Jeho smrť v roku 840 viedla zákonite k vojne medzi bratmi. Cisársky titul zdedil najstarší Lothar. Karol a Ľudovít sa proti nemu spojili a roku 841 ho spoločne porazili. Koniec vojny bol potvrdený slávnou zmluvou vo Verdune roku 843. Vnuci Karla Veľkého si tak rozdelili na tri časti obrovskú ríšu, ktorú vytvoril ich dedo. Karol získal územia na západe, neskoršiu Franciu, Ľudovít Nemec východné oblasti zodpovedajúce približne územiu Nemecka. Lotharovi zostal cisársky titul a územie uprostred, od Flanderska cez Porýnie, Burgundsko, až po severné Taliansko. Po rozdelení ríše a upokojení situácie bratia začali dokonca opäť spolupracovať a niekoľkokrát (v r. 848, 851 a 854 ) sa stretli na rôznych miestach. Boli to pomerne pokojné, mierové roky. V roku 855 Lothar zomrel a o tri roky nato nespokojní šľachtici západnej časti pozvali do krajiny Ľudovíta Nemca, aby zbavil Karla trónu. Karla podporili iba biskupi. Karol nedokázal s bratom bojovať a utiekol do Burgundska. Biskupi na čele s Welfsom však odmietli Ľudovíta korunovať. V roku 860 sa vlády pokúšal zmocniť Karol Provensalský, ale neuspel ani on. Keď roku 869 zomrel Lothar II, chcel sa Karol zmocniť jeho územia, no napokon si ho musel rozdeliť s Ľudovítom Nemcom. Karol bojoval aj proti Normanom, ktorí pustošili územie zo severu. Niekoľkokrát si musel mier kúpiť zaplatením bohatého tribútu. V snahe zastaviť a spomaliť ich pustošivé vpády, nechal Karol v celej krajine upevniť mosty. V roku 875 po smrti cisára Ľudovíta II, podporovaný pápežom Jánom VIII, odišiel do Itálie, kde ho najskôr pápež korunoval za kráľa v Pávii a následne v Ríme 29. decembra aj za cisára. Ľudovít Nemec, ktorý bol tak isto kandidátom na cisársky titul v hneve napadol územie Francie a tak sa nový cisár musel urýchlene vrátiť domov. Utrpel však porážku. Pápež Ján VIII., ktorý mal hlavnú zásluhu na jeho cisárskom titule bol ohrozovaný Saracénmi z juhu, preto žiadal Karolov urýchlený návrat do Itálie. Po prechode cez Alpy ho ale šľachta prijala veľmi chladne a dokonca aj jeho švagor Boso, ktorému zveril správu Lombardie, mu odmietol vojensky pomôcť. V tom istom čase sever Itálie obsadil Karolman, syn Ľudovíta Nemca. Karol sa teda vydal späť na spiatočnú cestu. Bola to ale jeho posledná cesta. 5. alebo 6. októbra 877 zomrel. Jeho nástupcom sa stal jeho syn Ľudovít, ktorého matkou bola Ermentrúda z Orleánsu.