Ľudovít XIII.
1610-1643
Narodil sa 27. septembra 1601. Bol najstarším synom francúzskeho kráľa Henricha IV. Navarrského a jeho manželky Márie Medici. Keď v roku 1610 jeho otec zomrel, mal necelých 10 rokov. Poručníkom sa stala jeho matka Mária Medici, ktorej pomáhal biskup Richelieu. Ľudovít bol samotárskym dieťaťom. Matka sa o jeho výchovu veľmi nestarala. Otec, kým ešte žil, sa tiež venoval viacej milenkám ako výchove svojich legitímnych detí. Ľudovít tak vyrastal v spoločnosti pážat, lokajov, slúžok či kuchárov. Navyše Mária Medici bola viac menej ovládaná a manipulovaná priateľkou z Florencie Leonórou, ktorá si zobrala Conciniho. Ten sa nechal povýšiť na markíza d´Ancre a neskôr dokonca za maršála francúzskej armády. Tieto maniere sa nepozdávali veľmožom, ktorý dúfali v obnovenie svojej starej moci. Vývoj sa však už nedal zastaviť. Francúzsko neodvratne smerovalo k absolutizmu. Ľudovít prevzal vládu vo veku 16 rokov a okamžite sa zbavil Conciniho.(1617) Vydal príkaz kapitánovi svojej gardy a Concini bol zavraždený. Richelieu sa stiahol zo strachu do svojho biskupstva, matku prinútil odísť do Blois a Conciniho manželka Leonóra bola upálená na námestí, ako čarodejnica. Pravdepodobne nikto z mocných nerátal s takou razanciou mladého panovníka. Považovali ho za neschopného snílka, ktorý mal rád iba lov a jazdu na koni. Ľudovít však v prípade potreby dokázal byť tvrdý, rázny, nemilosrdný na aj lenivý. Roku 1615 ho oženili s Annou Habsburskou (dcérou španielskeho Kráľa Filipa III. Habsburského), čo veľmi nepotešilo francúzskych protestantov. Po ére Henricha Navarrského však Francúzsko pevne smerovalo ku katolicizmu. Ľudovít sa žien bál (na rozdiel od svojho otca) čo dokazuje aj to, že do spálne svojej manželky vošiel až po piatich rokoch od svadby. Oveľa viac miloval svojho obľúbenca Charlesa d´Albert de Luynes. Ten však roku 1621 zomrel. Biskup Richelieu sa krátko na to stal kardinálom. Ľudovít ho neznášal a odmietal akúkoľvek spoluprácu aj kardinálove snahy o zblíženie Ľudovíta s matkou. Ich tajné stretnutia napokon dohodol akýsi charizmatický mních. Akonáhle Ľudovít prijal kardinála do svojich služieb, začala jeho kariéra prudko stúpať. Ich vzťah bol rozobraný v mnohých dielach a je dostatočne známy.(Najznámejšie spracovanie ponúkol A. Dumas v diele Traja mušketieri). Kardinál sa stal pravou rukou kráľa a vykonávateľom jeho moci. Či jeho moc narástla natoľko , že ovládol aj kráľa ťažko povedať. Ľudovít si vždy v dôležitých rozhodnutiach ponechal posledné slovo. Vyhovovalo mu však aj to, že väčšinu štátnických povinností za neho urobil kardinál Richelieu. Richelieu a Ľudovít XIII. Tak stáli pri zrode francúzského absolutizmu, ktorý vyvrcholil počas vlády Ľudovíta XIV. a dohnal krajinu aj k Veľkej francúzskej revolúcii v roku 1789. Richelieua by sme mohli pokojne označiť ako realistického politika, ktorý by sa veľmi dobre uplatnil aj dnes. Dokázal reagovať na momentálnu situáciu a prispôsobovať jej svoje ciele aj metódy. Francúzsko výrazne zosilnelo. V oblasti medzinárodnej politike dokázali odolať rodu Habsburgovcov, ktorý sa intenzívne miešali do francúzskej politiky najmä v čase náboženských vojen. Tak isto šľachta poslušne nasledovala svojho kráľa. Francúzsko vybudovalo aj silné námorné loďstvo a posilnilo armádu. Úspešne napredoval aj v zámorí, kde sa francúzskym územím stal Quebec. S Annou Habsburskou žil dlho oddelene a prvý potomok sa narodil až po 20 rokoch a 4 potratoch. Roku 1638 sa konečne narodil syn, budúci slávny kráľ Slnko, Ľudovít XIV. O 2 roky neskôr sa narodil ešte Filip. Aj keď nie je dokázané, že by bol homosexuál, jeho radcov a favoritov, tvorili prevažne pekní chlapci ( na rozdiel otca, ktorý mal desiatky mileniek a detí). Ľudovít XIII. zomrel roku 1643. Nástupcom sa stala de facto Anna Habsburská, ktorá vládla za 5 ročného Ľudovíta XIV. Mesiac pred kráľovou smrťou zomrel aj kardinál Richelieu.