Ľudovít IX. Svätý

1226-1270

l Narodil sa 24.apríla 1215. Bol druhým synom kráľa Ľudovíta VIII. a jeho manželky Blanky Kastilskej. O živote Ľudovíta IX. vieme najviac z jeho životopisu Život sv. Ľudovíta, ktorý napísal jeho dôverník a priateľ Jean de Joinville. Ľudovít bol obrovskou autoritou už počas svojho života a pár rokov po jeho smrti ho roku 1297 kanonizovali. Na trón nastúpil ako 14 ročný v roku 1226. Do roku 1234 vládla za nedospelého kráľa matka, Blanka Kastílska. V tom istom roku 1234 sa Ľudovít oženil s Margitou z Provence (sestrou Eleonór, manželky angl. kráľa Henricha III.). Roku 1229 zastavil prenasledovanie Albigenských. Dvakrát sa zúčastnil križiackej výpravy (1248 a 1270). Obe výpravy skončili neúspešne. Na prvej sa Ľudovít dostal do egyptského zajatia. Slobodu získal až po obrovskom výkupnom. Počas druhej dokonca zomrel, neďaleko Tunisu. Počas vlády Ľudovíta IX. dosiahlo Francúzsko ekonomický a politický vrchol. Jeho dedovi a otcovi sa podarilo zjednotiť takmer celé územie Francúzska. Dokázal skrotiť veľmožov a bol a uznávaný cirkvou. Disponoval obrovskou armádou a bohatstvom. Francúzsko sa stalo centrom vzdelania a kultúry. Gotický štýl sa naplno rozvinul. Ľudovít bohato podporoval stavbu nových kostolov a ich umeleckú výzdobu. Jeho osobná kaplnka Saint- Chapelle v Paríži je skvostom gotického umenia. Bol tak veľkou autoritou, že ho ustanovovali ako sudcu a rozhodcu v sporoch vtedajších európskych štátov, panovníkov či šľachticov. Jeho statočnosť, čestnosť a svätosť bola všeobecne uznávaná a rešpektovaná. V období konca križiackych výprav bol ideálom kresťanského panovníka. Ľudovít bol povestný svojou zbožnosťou. Pre novo vybudované kostoly zhromažďoval najsvätejšie relikvie ako Kristovu tŕňovú korunu, či kus z kríža. Neváhal za to zaplatiť neskutočné sumy. Baldwinovi II. Konštantinopolskému vyplatil za relikvie 135 000 livres, čo bola zhruba suma potrebná na stavbu dvoch katedrál (pritom pravosť týchto predmetov je veľmi diskutovateľná). Podobné činy mu vyniesli povesť najväčšieho kresťanského panovníka Európy. Paríž sa za jeho vlády stal najväčším mestom Západu. Podobné relikvie priťahovali do mesta obrovské množstvo pútnikov. Vyhnal z Paríža aj všetkých Židov, čo v tom čase zvýšilo jeho popularitu, pretože kresťania Židov obviňovali za smrť Ježiša. Všetky podobné činy mali kladný vplyv aj na vzťah s pápežom. Aj telo Ľudovíta sa stalo vlastne relikviou. Časť bola pochovaná na mieste kde zomrel v Tunise, časť v bazilike Montreal v Palerme na Sicílii a časť ostatkov pochovali v honosnom náhrobku v katedrále Sv. Denisa. Zomrel roku 25. augusta 1270. S manželkou Margitou mal dvoch synov Filipa a Róberta. Vlády sa ujal Filip III.