Katarína Medici

1560-1563

k Narodila sa roku 1519 vo Florencii. Bola dcéra Lorenza II. Medici a francúzskej princezny Magdalény de la Tour d’Auvergne. Vo veku 14 rokov ju vydali za Henricha, vojvodu z Orleáns, syna francúzského kráľa Františka I. Sobáš dojednal pápež Kliment VII., ktorý bol príbuzným Kataríny. Svadba sa konala v roku 1533 v Marseille. Manželstvo s Františkom bolo dlho (10rokov) bezdetné. Potom však bola kráľovná takmer v kuse tehotná. Porodila mu 10 detí. František aj napriek tomu miloval až do svojej smrti Dianu z Poitiers. Bola síce o 18 rokov staršia, no veľmi krásna na rozdiel od Kataríny, ktorá vraj bola dosť škaredá. Katarína bola typická príslušníčka rodu Medici. Keď jej manžel zomrel, stala sa regentkou za nedospelého syna Františka II. a po jeho smrti aj za Karola IX. V politike lavírovala od jednej politickej skupiny k druhej. Krajina bola zmietaná náboženskými spormi, čo Katarína ako cudzinka na tróne nedokázala upokojiť. Aj keď mala cez 40 rokov a bola 10 násobnou matkou, bola energickou a ctižiadostivou panovníčkou. O moc zápasili Bourbonovci, Guisovci a Lotrinský. Guisovci boli fanatickí katolíci. Bourbonovci naopak. Kráľovná využívala ich vzájomné rozbroje. Kancelár Michael de l’Hopital, (radca Kataríny) vyzýval k celonárodnému zmiereniu. Katarína dovolila Colignimu a Condému aby na svojich panstvách praktizovali vieru ako chcú. Roku 1562 vydala edikt, ktorý povolil protestantom zhromaždenia na predmestiach a zároveň zakázala obom skupinám nosiť zbrane. Bohužiaľ dohody šľachticov neúčinkovali na sfanatizované davy. Francúzsko stálo na prahu náboženskej občianskej vojny. Tá sa rozpútala s nebývalou intenzitou a krutosťou. Katarína prijímala raz jedných, raz druhých. Vyzeralo to, že je so všetkými a zároveň všetkých zrádza. V niektorých mestá zakázali katolicizmus, inde prenasledovali Hugenotov. Do vojny sa zaplietli aj zahraniční spojenci. Na vidieku plienili bandy žoldnierov a náboženstvo sa čoskoro stalo iba zámienkou na lúpenie, vraždenie a znásilňovanie. Onedlho súperiace skupiny prišli po viacerých vraždách a masakroch o svojich vodcov. Najstrašnejší masaker vošiel do dejín ako Bartolomejská noc. Roku 1572 bol dohodnutý sobáš medzi protestantom Henrichom Navarrským a princeznou Margot. Svadba vyvolala medzi katolíkmi obrovské zdesenie. Admirál Coligni naopak jasal a už pripravoval zmenu zahraničnej politiky. Spolu s mladým kráľom , ktorý ho obdivoval, za chrbtom svojej matky pripravovali nové ťaženia. Katarína nezaprela, že je Medici. Požiadala Guisovcov, aby ju zbavili Coligniho. Najatý vrah vystrelil, ale trafil iba do ramena admirála. Mladý kráľ sa nahneval a nechal pokus o vraždu vyšetriť. Guisovcov odhalili a v pozadí aj kráľovnú - matku. Do Paríža sa už schádzali poprední Hugenoti na svadbu Navarrského. Parížania z obavy pozatvárali obchody aj krčmy. Katarína sa 23. augusta priznala synovi, no naliehala, že celá vec musí byť dokončená. Karol IX. sa najskôr zdráhal, no nakoniec obetoval Coligniho, len aby sa zbavil Hugenotov. Súhlasil s naplánovanou akciou. 24. augusta 1572 o pol druhej ráno zvony kostola Saint-Germaine dali znamenie na masaker. Podľa pripravených zoznamov povraždili v Paríži 4 tisíc (podľa iných údajov 6 tisíc) Hugenotov. Na vidieku to boli tisíce ďalších. Padol Coligni aj ďalší vodcovia. Ušetrili iba ženícha. Princa Navarrského a princa Condé. Zajali ich v Louvri a prinútili prestúpiť na katolicizmus. Smútili a radovali sa aj spojenci. Pápež nechal spievať Te Deum. (Presne podľa písma: ,,miluj blížneho svojho.‘‘). Karol IX., za ktorého Katarína Medici vládla, po Bartolomejskej noci upadol do depresie a jeho zdravotný stav sa neustále zhoršoval. Kašľal krv a roku 1574 ( 31. mája) zomrel v náručí svojej matky. Ta musela rýchlo poslať po ďalšieho syna, Henricha III., ktorý bol v tom čase v Poľsku. S Henrichom III. však nastal ďalší problém. Bolo jasné, že nebude mať potomkov a tak sa hľadali ďalší kandidáti. Najbližší príbuzný bol však Henrich Navarrský, ktorý sa vrátil k hugenotskej viere a postavil sa na čelo Hugenotov. Henrich III. dokonca uznával jeho právo na nástupníctvo. S tým sa nemohli zmieriť Guisovci a pripravovali ,,prevrat.‘‘ Henrich Guise sa zmocnil Paríža, kde ho už oslavovali ako kráľa. Urobil však strategickú chybu. Nechal kráľa Henricha utiecť. Toho strážilo 45 verných priateľov. Usídlili sa v Blois, kde vydal Henrich príkaz na vraždu vojvodu Guisa. Guise sa cítil natoľko silný, že sa nechal vylákať pod zámienkou rokovania do Blois. Okamžite ho zavraždili. Na druhý deň zabili aj kardinála de Guisa. Katarína, ktorá o tom nevedela, bola zhrozená. Kardinálovi Bourbouskému prisahala, že v tom nemá prsty. Unavená zo všetkých intrig, uľahla do postele, už nevstala a o 3 týždne zomrela. (5. januára 1589).