Štefan I. Svätý

1066-1087

s Narodil sa okolo roku 979 ako Vajk. Meno Štefan dostal až keď celá rodina na prianie otca prijala kresťanstvo. Jeho otec bol uhorský veľkoknieža Gejza a matka Šarlota, dcéra sedmohradského kniežaťa Ďulu. Začiatok vlády mal ťažký. V arpádovskom rode fungoval v tých časoch starešínsky nástupnícky princíp. Najstarší v rode bol vtedy šomoďský župan Kopáň, ktorý si zobral za manželku Štefanovu matku Šarlotu. Štefan si zobral asi roku 996 za manželku Gizelu, pôvodom z Bavorska, dcéru bavorského vojvodu Henricha II. Medzi oboma kandidátmi hrozila vojna. Štefan začal pravdepodobne v Bíni zhromažďovať svoje vojsko. Spolu s družinou svojej manželky, ktorú viedol rytier Vencelín a s pomocou slovienských veľmožov Hunta a Poznana Kopáňa pri Vespríme okolo roku 1000 porazili. Následne Štefan vpadol do Sedmohradska ( dnes časť Rumunska) a vyhnal Ďulovcov, čím pripojil toto územie k svojmu. Boje na juhovýchode využil poľský Piastovec Boleslav Chrabrý a do roku 1018 ovládol značnú časť Slovenska. Na Vianoce roku 1000 pápež so súhlasom cisára Ota II, dovolil korunováciu Štefana za kráľa. Bol to diplomatický úspech opáta Astrika, Štefanovho posla, ktorý získal pre Štefana korunu, ktorá už bola pripravená pre poľského kráľa Boleslava. Na druhej strane, Štefan formálne odovzdal krajinu pod ochranu pápeža, čo bola tiež veľká výhra, ak si uvedomíme že ešte pred 50 rokmi boli starí Maďari postrachom celej Európy a o ich pokresťančení sa nikomu ani len nesnívalo. Štefan sídlil prevažne v Ostrihome a za korunovačné mesto určil Stoličný Belehrad ( dnes Szekeszfehervár v Maďarsku). Podľa veľkomoravskej a franskej tradície rozdelil územie krajiny na menšie celky – komitáty. (Známejšie ako župy či v nemeckých oblastiach marky). Na ich čelo dosadil oddaných veľmožov – županov. Usiloval sa vybudovať aj pevnú cirkevnú organizáciu. V Ostrihome (asi roku 1000) zriadil arcibiskupstvo. Prvé biskupstvá zriadil vo Vespríme (1002) a Päťkostolí (maď. Pecz, asi 1009). Nariadil aby si desať obcí zriadilo minimálne jednu faru. Založil aj benediktínsky kláštor v Pannonhalme a obdaroval kláštor na Zobore. Približne v tom istom čase vydal svoju najmladšiu sestru za Samuela Abu, ktorý bol prvým uhorským palatínom, teda zástupcom kráľa. Roku 1031 zomrel jeho jediný syn, kráľovič Imrich. Vtedy prikázal oslepiť svojho bratranca Vazula. Ktorí sídlil v Nitre. Vazulovi synovia Ondrej, Belo a Levante radšej zo strachu ušli. Nástupníctvo zabezpečil pre syna svojej sestry Petra Orseola. Zomrel 15. augusta 1038. Pochovali ho v bazilike v Stoličnom Belehrade.