Naše regionálne dejiny sú aj dejinami výnimočných miest. Už v stredoveku patrilo niekoľko východoslovenských miest medzi najväčšie a najvýznamnejšie centrá krajiny. Druhým najväčším mestom po Pešti boli dlho Košice. Významné boli aj Prešov, Bardejov, Levoča neskôr Sabinov a Kežmarok. Majú slávnu históriu, ale v dejepise sa o nej nedozviete takmer nič. Vedeli set napríklad, že Košice sú najstarším mestom v celej Európe, ktoré získalo mestský erb? Viete o tom, že katedrála sv. Alžbety je najvýchodnejšou katedrálou Európy? Podobných príkladov je veľa. O niektorých sa dočítate v zaujímavostiach k tejto téme.
Košice dosiahli svoju najväčšiu slávu už v období stredoveku. Mesto vzniklo zo staršej slovanskej osady, ktorá bola umiestnená na strategickej ceste sever – juh, z Poľska do Maďarska. Košice boli od nepamäti trojjazyčným mestom. Okrem pôvodného slovanského/slovenského obyvateľstva, bolo doplnené Maďarmi a od 13. storočia aj nemeckým obyvateľstvom. Prvá písomna zmienka o Košiciach je z roku 1230, kedy sa spomína „osada Košice“. V roku 1290 dostali Košice potvrdené mestské privilégia, o ktoré však museli čoskoro tvrdo bojovať s bohatým šľachtickým rodom Omodejovcov (pôvodne rod Aba). Niekedy od roku 1260 si začali Košičania stavať hradby. Hradby okolo celého mesta stáli už v roku 1290. Pre zaujímavosť dodajme, že každé mesto stavalo hradby z vlastných finančných zdrojov, podobne ako aj kostoly a katedrály. Opevnenie ale Košičania veľmi skoro využili. Omodejovci bojovali nielen proti Košičanom, ale aj proti samotnému panovníkovi Karolovi Róbertovi z Anjou. V tomto boji sa Košice rázne pridali sa stranu kráľa a spoločne Omodejovcov v roku 1312 v bitke pri Rozhanovciach porazili.
Odvtedy boli Košice vždy oporou kráľov, za čo získali mnohé ďalšie privilégia. Základným zdrojom bohatstva Košíc bol diaľkový obchod. Košičanom navyše výrazne pomáhalo právo skladu. Toto privilégiu prikazovalo všetkým obchodníkom, ktorí prechádzali cez Košice ponúknuť svoj tovar na predaj najskôr v tomto meste. V roku 1347 dostali Košice od kráľa Ľudovíta Veľkého tzv. Veľké privilégium a v roku 1369 napokon aj privilégium na používanie mestského erbu. Bolo to vôbec prvý oficiálny erb pre právnicku osobu, teda nie pre jednotlivého šľachtica alebo jeho rodinu. (Dnes by sme povedali, pre firmu).
Koncom 14. storočia žilo v Košiciach a ich predmestiach okolo 10 000 ľudí, čo radilo Košice na druhé miesto v rámci celého Uhorska. 
V roku 1380 zasiahol Košice veľký požiar. Po požiari bolo rozhodnuté postaviť nový veľký kostol, ktorý by vyjadroval dôstojne postavenie Košíc. Jeho stavbu podporil aj výnosom z daní (tridsiatok – niečo ako dnes clo) aj kráľ a cisár Žigmund Luxemburský. Prispel aj pápež, no aj tak z veľkej časti financovali stavbu bohatí košickí mešťania a šľachta z okolia. Nový dóm bol zasvätený Sv. Alžbete. (predošlý starý kostol bol Sv. Michala) V dôsledku požiaru došlo aj k ďalšej výstavbe. Hradby sa rozšírili o ďalšie dve brány a v meste vedľa radnice postavili aj Kráľovský dom.
Zaujímavé svedectvá nám ponúkajú aj zápisy z mestskej knihy, kde sa hneď po nemčine používala aj slovenský jazyk (teda presnejšie východoslovenské nárečie). Ak by ste sa Košičana v tomto období spýtali čo je, asi by neodpovedal Nemec, Maďar či Slovák. Odpovedal by Košičan (de Cassa).
Košice sa v tomto období stali aj vedúcim mestom spoločenstva piatich východoslovenských miest – Pentapolitána. (Košice, Bardejov, Levoča, Prešov, Sabinov). Košice sa týmto akoby stali hlavným mestom regiónu. Vrchol rozvoja Košíc nastal v období panovania kráľa Mateja Korvína. Okolo roku 1480 boli v Košiciach 4 kostoly a na predmestiach ďalšie 3. V roku 1508 bol ukončená stavba Dómu. Odvtedy až do dnes za už veľmi nemenil. Málokto vie, že pôvodný projekt nebol dokončený a kostol zostal v podstate navždy nedostavaný.
Nasledujúce storočia Košiciam už nepriali. Hlavný zdroj ich príjmov – zahraničný obchod upadal. Po objavení Ameriky nastal veľký presun na pobrežie Atlantiku a obchod s východom ohrozili Turci. Naopak v 16. a 17. storočí sa odohralo množstvo protihabsburských povstaní, ktoré začínali práve na východnom Slovensku, alebo v neďalekom Sedmohradsku. Hradby už neposkytovali mestu dostatočnú ochranu. Prvý delostrelecký útok mesto zažilo už v rokoch 1490 – 1491. Mesto sa stávalo čoraz častejšie terčom útokov. Pomerne často otvorilo povstalcom aj svoje brány, aby sa vyhlo obliehaniu a poškodeniu. V roku 1672 sa panovník Leopold I. rozhodol posilniť obranyschopnosť Košíc výstavbou obrovskej pevnosti – citadely. Ležala južne od Košíc ale nikto nevedel poriadne kde. Pomohla náhoda. Citadelu objavili pri stavbe Auparku. Obrovské múry si dnes môžete pozrieť pred týmto nákupným centrom a v jeho podzemných garážach.
