SLÁVNI SKLADATELIA
Johann Sebastiach BACH
(1685 – 1750) bol najväčším majstrom baroka a zároveň významným virtuózom v hre na organe a klavíri. Narodil sa v Eisenachu v známej hudobníckej rodine. Veľmi rýchlo sa stal z neho výborný organista a znalec stavby organa. Ako organista pôsobil na viacerých miestach a tu začala aj jeho skladateľská tvorba. Vytvoril veľa krásnych vokálnych a inštrumentálnych diel. Obdivuhodné sú najmä jeho diela pre organ. Na organe dokázal hrať bez nôt, podľa fantázie, dlhé a krásne improvizácie. Toto jeho umenie obdivovali v tej dobe všetci. Jeho skladby sú dodnes vrcholom organového umenia. Napísal mnoho diel za ktoré spomenieme
Koncert pre dvoje huslí d mol,
Brandenburské koncerty,
Temperovaný klavír,
Toccata a fúga d mol,
Jánove pašie,
Matúšove pašie.
NASPÄŤ
Béla BARTÓK
(1881 – 1945) bol maďarský skladateľ, predstaviteľ novej národnej hudby – neofolklorizmu. Komponovať už začal ako 8 ročný a prvý raz koncertoval ako 10 ročný. Od 15 rokov žil v Bratislave a študoval aj hudbu. Potom študoval na Hudobnej akadémii v Budapešti. Ako 20 ročný začal študovať ľudové piesne. Zbieral a rozoberal maďarské, slovenské, rumunské, bulharské, juhoslovanské a dokonca i turecké a arabské ľudové piesne. Na základe štúdia ľudovej hudby si vytvoril vlastnú hudobnú reč. Jej novosť bola najmä v tóninách, v rytme a harmónii. Vedecký výskum Bartóka je veľmi cenný. Urobil okolo 15000 záznamov ľudových piesní, z toho asi 3200 slovenských. Túto zbierku vydala Matica slovenská. Okrem vedeckého skúmania ľudových piesní sa venoval aj pedagogickej práci. Svoju hudobnú reč obohatil o impresionistické prvky.
NASPÄŤ
Ludwig van BEETHOVEN
(1770 – 1827) bol nemecký skladateľ. Predstaviteľ vrcholného klasicizmu. Jeho talent sa prejavil už v skorom detstve. Hudobne ho vzdelával otec a už ako 8 ročný začal koncertovať. Ako 12 ročný odišiel do Viedne, kde koncertoval, vyučoval hru na klavíri, prenikal skladateľský, dirigoval svoje skladby. Veľmi rýchlo si získal priaznivcov a ako skladateľ bol veľmi úspešný. Čoskoro mu však začalo hučať v ušiach a prestával počuť. Sluch sa mu stále zhoršoval, a keďže sa hanbil priznať sa, stránil sa ľudí. Aj napriek ohluchnutiu neprestal komponovať. Medzi jeho najznámejšie diela patria:
5. symfónia c mol Osudová,
9. symfónia s Ódou na radosť (hymna EÚ),
sonáta c mol Patetická,
Fidélio.
NASPÄŤ
Hector BERLIOZ
(1803 – 1869) bol francúzsky skladateľ, predstaviteľ novoromantizmu. Objavil vyjadrovacie prostriedky programovej hudby, vytvoril novoromantický orchester a mimoriadne obohatil inštrumentáciu. Pôvodne mal byť Berlioz lekárom, no nakoniec opustil štúdium medicíny a stal sa žiakom konzervatória. Svoje vrcholné dielo
Fantastická symfónia napísal už ako 27 ročný. Toto dielo sa stalo prelomovým dielom v dejinách hudby. Berlioza však nečakala sláva, ale odmietnutie od publika. Nevzdával sa však a napriek všetkým problémom vytvoril dielo obrovskej výrazovej sily
Rekviem.
NASPÄŤ
Georges BIZET
bol francúzsky skladateľ a jeden z najväčších predstaviteľov francúzskej opery 19. storočia. Narodil sa v Paríži v hudobníckej rodine. Pre svoje výnimočné schopnosti sa už ako 9 ročný stal žiakom konzervatória. Študoval hru na klavíri a neskôr aj kompozíciu. Ako 14 ročný už bol vynikajúcim klaviristom, ktorý dokázal hrať čokoľvek bez prípravy. Zo začiatku sa jeho opery nestretávali s veľkým ohlasom, no Bizet bol vytrvalý a tvoril ďalej. Jeho sláva sa však naplno prejavila až po jeho smrti. Jeho najvýznamnejším dielom je opera
Carmen.
NASPÄŤ
Johannes BRAHMS
(1833 – 1897) bol nemecký skladateľ, klavirista a dirigent, predstaviteľ klasicizujúceho romantizmu. Narodil sa v Hamburgu. Vyrastal v chudobnej rodine hudobník a tak už od mala pomáhal rodine so zárobkami. Hudba sa mu stala živiteľom i zmyslom života. Naučil sa usilovne pracovať a ísť za svojím cieľom. Vďaka svojmu nadaniu a tvrdej drine bol už ako 14 ročný dokonalým klaviristom. Keď mal 20 rokov nastala v jeho živote zmena. Príčinou bolo koncertovanie po Európe s maďarským huslistom. Vo svojej tvorbe sa vrátil späť ku klasicizmu a baroku. Od svojich 30 rokov už pôsobil iba vo Viedni. Skoro vo všetkých hudobných druhoch vytvoril cenné skladby. Brahmsa považujeme za jedného z najväčších majstrov nemeckej piesne. Medzi jeho najznámejšie diela patria
Uhorské tance.
NASPÄŤ
Peter Iľjič ČAJKOVSKIJ
(1840 – 1893) bol ruský skladateľ, predstaviteľ národnej hudby a klasicizujúceho romantizmu. Vyštudoval právo, no jeho duša žila iba pre hudbu. Chodil na koncerty, počúval opery, spieval a učil sa hrať na klavíri. Ako 23 ročný zanechal právo a stal sa žiakom konzervatória. Po jeho skončení sa stal profesorom hudobnej teórie v Moskve. Bol činný aj ako hudobný kritik. Jeho skladby prijímalo ruské obecenstvo s nadšením. Obdivovali jeho hudbu, ktorá je výrazom lásky k životu, v ktorej sa strieda radosť i žiaľ, oslava života i smrť. V jeho melódiách cítiť ruské ľudové piesne. Napísal mnoho diel, no k najznámejším patria:
Eugen Onegin,
Klavírny koncert b mol,
Labutie jazero,
Piková dáma,
Luskáčik,
6.symfónia Patetická.
NASPÄŤ
Claude DEBUSSY
(1862 – 1918) bol francúzsky skladateľ a klavirista, tvorca hudobného impresionizmu na prelome 19. a 20. storočia. Vzťah k hudbe a k výtvarnému umeniu získal v rodine. Na parížskom konzervatóriu študoval kompozíciu. Veľký vplyv na jeho tvorbu malo umenie impresionistických maliarov. Aj on túžil vyjadriť vo svojej hudbe presné svoje pocity. Už vo svojich prvých dielach hľadal nové vyjadrovacie prostriedky. Mal odpor voči dobovým zvyklostiam. Vďaka sponzorským prostriedkom dokázal precestovať viacero štátov, kde naberal skúsenosti. Veľký vplyv mala na neho tvorba Musorgského, no i talianskych majstrov. Jeho diela však ostali nepochopené a stal sa nechceným. Od svojich predstáv však neustúpil. Jeho diela sú revolučnými v svetovej hudbe. Odhalil nekonečné harmonické možnosti, naplno využíva farebnosť orchestra a súznenie hlasov je nové a neobvyklé. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria:
predohra Faunovo popoludnie,
Pelléas a Mélissanda,
Rytiny,
Detský kútik,
Večer v Granade,
More.
NASPÄŤ
Christoph Willibald GLUCK
(1714 – 1787) bol nemecký skladateľ, ktorý tvoril na prelome baroka a klasicizmu. Bol reformátorom opery. Už v mladom veku sa naučil hrať na mnohých hudobných nástrojoch a ako 17 ročný odišiel do Prahy. Živil sa tu vyučovaním hudby, vyhrávaním po krčmách a spievaním. Z Prahy odišiel do Viedne a odtiaľ do Milána, kde začal písať opery. Jeho opery sa stretli s úspechom, precestoval s nimi veľké európske mestá a všade ho oslavovali. Nakoniec sa usadil vo Viedni. Tu vytvoril nový typ opery. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria:
Orfeus a Eurydika,
Paris a Helena,
Ifigénia v Aulide.
NASPÄŤ
Joseph HAYDN
(1732 - 1809) bol rakúsky spisovateľ, predstaviteľ vrcholného klasicizmu. Už v rannom detstve ho rodičia dali na hudobné vzdelanie. Už ako 8 ročný bol členom speváckeho zboru vo Viedni. Zároveň sa učil hrať na klavíri, na husiach a začal aj komponovať. Neskôr získal miesto kapelníka v Lukavici pri Plzni. Tu vznikla aj jeho prvá symfónia. Stal sa významným skladateľom klasicizmu a koncertoval vo veľkých mestách (dokonca aj v Bratislave). Medzi najznámejšie diela patria:
6. symfónia D dur Ráno,
82. symfónia D dur Medveď,
Slniečkové kvartetá,
Ruské kvartetá,
Škovránčie kvarteto,
12 londýnskych symfónii,
Symfónia G dur S úderom tympanov.
NASPÄŤ
Georg Friedrich HÄNDEL
(1685 – 1759) bol nemecko-anglický predstaviteľ vrcholného baroka. Dodnes je v Anglicku pokladaný za najväčšieho národného skladateľa. Narodil sa v Halle a na želanie otca začal študovať právo. Hudbe sa venoval len zo záľuby. Hral výborne na orgáne, na husliach, na čembale a popri tom začal kombinovať. Po čase sa presťahoval do Hamburgu, kde si získal uznanie a zároveň aj tvoril. Odtiaľ odišiel do Talianska. Tu napísal svoju známu operu
Agrippina. V roku 1719 sa stal umeleckým vedúcim kráľovskej akadémie hudby v Londýne. Tu napísal mnoho krásnych opier, ktoré sa stali vrcholom barokovej vážnej opery. Medzi jeho najznámejšie diela patria:
Radamisto,
Tamerlano,
Xerxes,
Izrael v Egypte,
Saul,
Mesiáš.
NASPÄŤ
Aram Iľjič CHAČATURIAN
(1903 – 1979) bol sovietsky skladateľ a dirigent. Hoci od detstva prejavoval hudobné nadanie, rodičia ho nemohli zabezpečiť hudobné vzdelanie. Až po odchode do Moskvy sa popri štúdiu biológie začal venovať štúdiu hudby. Najprv sa učil hrať na violončele, neskôr študoval aj kompozíciu. Už v jeho prvých dielach sa prejavili vplyvy arménskej ľudovej hudby. Pre jeho tvorbu je charakteristická arménska ľudová melodika, ľudový rytmus, spojený do pôsobivého celku s modernými hudobnými prvkami. Stal sa predstaviteľom sovietskej hudby 20. storočia a zakladateľom arménskej národnej hudby. Jeho tvorba si získala celý svet. Krása jeho diel spočíva aj v tom, že dokázal spojiť odkaz ruských klasikov s arménskou ľudovou hudbou a tak vytvoriť vlastnú hudobnú reč. Jeho najznámejšou skladbou je
Šabľový tanec.
NASPÄŤ
Fryderyk CHOPIN
(1810 – 1849) bol poľský skladateľ a klavirista, predstaviteľ raného romantizmu a tvorca poľskej národnej hudby. Chopin vyrastal vo Varšave a jeho rodičia sa postarali o jeho umelecký vývin. Pre hudbu mal mimoriadne predpoklady. Usilovne a rád hral na klavíri a neuveriteľne rýchlo sa stal virtuózom. Zároveň začal aj hudobne tvoriť. Ako 7 ročnému mu vyšla prvá skladba tlačou. Ako 8 ročný už verejne vystupoval. Vďaka častým cestám na vidiek sa stal z neho poľský vlastenec. Po skončení konzervatória začal koncertovať a všade slávil úspech. V Poľsku ho prirovnávali k Beethovenovi. Počas revolúcie v Poľsku žil vo Viedni, v Mníchove, v Stuttgarte a napokon v Paríži. Bol majstrom klavíra a také boli aj jeho diela. Hoc pôsobil a komponoval v zahraničí, vo svojich dielach vždy zvýrazňoval poľské národné prvky – spevy či tance. Medzi jeho najznámejšie diela patria:
Klavírny koncert e mol a
Klavírny koncert f mol.
NASPÄŤ
Leoš JANÁČEK
(1854 – 1928) bol český skladateľ, tvorca novej národnej hudby – neofolklorizmu. Narodil sa na Morave. Hudobné vzdelanie získal v Brne, Prahe, Viedni a v Lipsku. Po štúdiách sa vrátil do Brna, kde založil organovú školu, na ktorej učil vyše 40 rokov. Po celý čas komponoval. Láska k ľudovej piesni ho priviedla k tomu, že začal zbierať moravské ľudové piesne a študovať ľudovú tvorbu. Janáček opustil romantickú hudobnú reč, ktorá bola dovtedy doprovodom k ľudovým piesňam a vytvoril novú národnú hudbu. Jeho novú hudbu však obecenstvo nechcelo prijať. Po dlhom boji a uvedení jeho diela si všetci uvedomili, akým je veľkým skladateľom. Janáček mal vtedy už 62 rokov. Jeho diela sa začali hrať čoraz častejšie. Medzi jeho najznámejšie diela patria:
Šárka,
Lašské tance,
Jej pastorkyňa,
Maryčka Magdonova,
Taras Buľba.
NASPÄŤ
Orlando di LASSO
(1531 – 1594) bol nizozemský skladateľ, predstaviteľ vrcholnej renesancie. Narodil sa v Mons (Belgicko), kde získal aj hudobné vzdelanie ako spevák v chrámovom zbore. Pôsobil na mnohých miestach v Európe, preto dokonale poznal taliansku, nemeckú a nizozemskú renesančnú hudbu. Najvýznamnejšie je jeho pôsobenie v Mníchove, kde bol skladateľom a kapelníkom bavorského vojvodu Albrechta V. Tu žil a tvoril až do smrti a ol zahrňovaný obdivom a štedrosťou. Bohatstvo tvorby tohto veľkého renesančného skladateľa nie je len vo veľkom počte diel, ale i v kráse znenie jeho skladieb. Dokonale ovládal všetky kompozičné techniky svojej doby, všetky vtedajšie formy a slohy. Zanechal po sebe knihy vtipných francúzskych šansónov, ľúbostných nemeckých piesní, básnicky cenných talianskych madrigalov a iné. Obdivuhodné je jeho 53 omší a nadovšetko vyniká jeho 1200 motet. Písal dvojhlasné až dvanásťhlasné skladby, najčastejšie päť a šesť hlasné. Vytvoril vyše 2000 diel. Lassovo dielo vyjadruje jeho bohatý vnútorný svet. Jeho tvorba už za jeho života vzbudzovala obrovský obdiv a len niekoľko rokov po smrti vyšli jeho najvýznamnejšie diela v zbierke
Veľké hudobné dielo. Pre krásu a dokonalosť umenia ho zvykli nazývať aj Kráľ hudby, alebo Zázračný Orlando.
NASPÄŤ
Ferenc LISZT
(1811 – 1886) bol maďarský skladateľ, predstaviteľ novoromantizmu, najväčší a najslávnejší klavírny virtuóz. Bol prvým tvorcom symfonickej básne. Liszt patril medzi zázračné deti. Už ako 5 ročný prejavil mimoriadnu hudobnú pamäť. Ako 9 ročný hrával už verejne skladby, ktoré videl prvýkrát na koncerte. Dokázal zahrať z akýchkoľvek nôt, aké mu predložili. Ako 12 ročný odišiel do Paríža a ako 13 ročný si získal Londýn. Nechcel byť v službách veľkých pánov a tak sa vrhol na úmorné cvičenie a utváranie nových techník v hre na klavíri. Koncertoval po celej Európe, putoval od jedného mesta k druhému a všade mal obrovský úspech. Ako 30 ročný prestal koncertovať a začal pôsobiť ako dirigent vo Weimare.
NASPÄŤ
Guillaume di MACHAUT
(1300 – 1377) bol francúzsky skladateľ a básnik, predstaviteľ obdobia ars nova. Správy o jeho živote sa zachovali až do roku 1323, keď pôsobil v službách českého kráľa Jána Luxemburského. Nebol len skladateľom, bol aj kňazom a básnikom. V službách kráľa precestoval takmer celú Európu a spoznal kultúru mnohých krajín. Po smrti Jána Luxemburského žil na dvore Jána z Normandie, potom bol v službách francúzskeho kráľa Karola V. a posledné roky života pôsobil ako vysoký cirkevný hodnostár v Remeši vo Francúzsku, kde aj zomrel. Machaut vytvoril veľa skladieb, ktoré vyšli v troch zväzkoch. Prvý obsahuje jednohlasné rytierske piesne, v druhom sú trojhlasné a štvorhlasné motetá a v treťom sú trojhlasné svetské skladby, ktoré vyjadrujú ľúbostný cit a sú pravou renesančnou oslavou lásky. Vrcholné dielo Machauta je
slávnostná štvorhlasná omša ku korunovácii Karola V. v Remeši. Tvorí ju šesť prekrásnych motet, ktoré vytvárajú veľkolepý cyklus, aký v 14. storočí nikto neprekonal. Guillaume di Machaut je najslávnejší skladateľ 14. storočia. Oslavovali a obdivovali ho už jeho súčasníci. Do dejín hudby sa zapísal tým, že skomponoval viachlasnú omšu, ktorá bola v 15. s 16. storočí najslávnejším druhom cirkevnej hudby.
NASPÄŤ
Claudio MONTEVERDI
(1567 – 1643) bol taliansky skladateľ, predstaviteľ vrcholného renesančného baroka a zároveň prvým reformátor opery. Narodil sa v Cremone a ako dvadsaťtriročný sa stal spevákom, violistom a skladateľom na šľachtickom dvore v Mantue. Komponoval obľúbené renesančné madrigaly. Jeho najvýznamnejšiu časť tvorby tvoria opery. V nich zobrazoval staré grécke námety. Z jeho početných opier sa zachovala iba opera
Orfeus. V jeho operách má významnú úlohu orchester, ktorý ešte aj v dnešnej dobe dokáže prekvapiť bohatstvom zvukov. Jeho diela sa hrajú na historických nástrojoch a aj dnes sú silným zážitkom pre poslucháčov. Posledné roky života žil Montevedi v Benátkach, kde v roku 1637 bola postavená prvá verejná budova pre operu.
NASPÄŤ
Alexander MOYZES
(1906 – 1984) bol slovenský skladateľ a zakladateľ slovenskej národnej hudby. Narodil sa ako syn významného priekopníka slovenskej národnej hudby Mikuláša Moyzesa. Vyrastal v Prešove. Neskôr študoval v Prahe na konzervatóriu kompozíciu, dirigovanie a hru na organe. Po jeho skončení začal učiť na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Jeho kompozícia bola ovplyvnená bohatým pražským hudobným životom. Jeho umelecká cesta však spočívala v nadväznosti na slovenskú ľudovú pieseň. Spojil majstrovskú kompozičnú techniku so základnými znakmi slovenskej ľudovej hudobnosti a vytvoril slovenskú národnú hudbu. Neskôr sa stal profesorom VŠMU a zaslúžil sa o vybudovanie SĽUK-u, kde bol aj prvým riaditeľom.
NASPÄŤ
Mikuláš MOYZES
(1872 – 1944) bol slovenský skladateľ, organista a dirigent, jeden z priekopníkov slovenskej národnej hudby. Narodil sa vo Zvolenskej Slatine. Už v ranom detstve sa u neho prejavil hudobný talent a naučil sa hrať na klavíri a organe. Stal sa z neho učiteľ, no popri tom sa sám hudobne vzdelával. Ako 23 sa stal organistom a o dva roky neskôr už aj profesorom hudby. V tomto čase už aj komponoval skladby podľa ľudových piesní. Neskôr pôsobil v Prešove. Po vzniku Československej republiky sa hneď zapojil do budovania slovenskej kultúry. Napísal niekoľko učebníc pre slovenské školy. Pre slovenskú hudbu sú významné tie diela, v ktorých sa základom jeho hudobnej reči stala slovenská ľudová pieseň.
NASPÄŤ
Wolfgang Amadeus MOZART
(1756 – 1791) bol rakúsky skladateľ, predstaviteľ vrcholného klasicizmu. Narodil sa v Salzburgu. Je označovaný aj ako zázračné dieťa. Už ako 3 ročný sa učil hrať na klavíri a na husliach. 4 ročný skomponoval prvú pieseň a časť koncertu, 6 ročný bol vynikajúcim klaviristom a improvizátorom, 7 ročný vydal prvé sonáty tlačou, 8 ročný skomponoval prvú symfóniu, 10 ročný prvé oratórium, 12 ročný prvú operu, 14 ročný sa stal koncertným majstrom a ako 18 ročný mal skomponovaných 200 diel. Už ako 6 ročný koncertoval s otcom vo viacerých štátoch Európy, kde bol vždy odmeňovaný obrovským úspechom ako virtuóz i skladateľ. Ako 14 ročnému sa mu podarilo niečo neuveriteľné: v Ríme prísne chránili notový záznam skladby Miserere a Mozart ho po 2 počutiach spamäti napísal. Mozart patrí medzi velikánov hudby. Z jeho veľkého množstva diel sú najznámejšie tieto:
Figarova svadba,
Don Juan,
Čarovná flauta,
Malá nočná hudba,
Turecký pochod,
Únos zo Serailu,
Rekviem (skladbu dopísal jeho žiak).
NASPÄŤ
Modest Petrovič MUSORGSKIJ
(1839 – 1881) bol ruský skladateľ, priekopník hudby 20. storočia. Už ako chlapec bol vynikajúcim klaviristom a svojím umením udivoval všetkých. Pôvodne mal byť z Musorgského vojak. Stal sa gardovým dôstojníkom, ale stretnutie s ruskými skladateľmi zmenilo jeho životné cesty. Začal sa učiť základom kompozície a hudba sa stala jeho zmyslom života. Už v prvých kompozíciách prejavil národné cítenie a lásku k ruskému ľudu. Jeho tvorba bola pokroková, hľadal spôsoby vyjadriť sa čo najpravdivejšie, bojovne a smelo. Komponoval na základe poznania ruskej ľudovej piesne ako nikto pred ním a obohatil hudbu o novú melodiku, rytmus, harmóniu a farebnosť. Jeho novátorstvo malo obrovský význam pre ďalší vývoj hudby. Jeho najvýznamnejšími skladbami sú:
Boris Godunov,
Obrázky z výstavy.
NASPÄŤ
Giovanni Pierluigi da PALESTRINA
(1525 – 1594) bol taliansky skladateľ, predstaviteľ vrcholnej renesancie v 16. storočí. Narodil sa v Palestrine a meno rodného mesta si pripojil k priezvisku. Tak ako väčšina stredovekých skladateľov aj on získal hudobné vzdelanie v chlapčenskom cirkevnom zbore. Už ako dvanásťročný spieval v treťom najvýznamnejšom rímskom kostole – v chráme Santa Maria Maggiore. Pracoval ako hudobník v službách pápeža, preto väčšinu jeho diela tvoria chrámové skladby. Obdivujeme v nich nádherný viachlas, krásu talianskej melodiky a hĺbku citov, ktoré vyjadrujú. Majstrovské je aj vedenie jeho hlasov. Palestrina skomponoval okolo 950 skladieb, predovšetkým omše a motetá (4-12 hlasné). Najznámejšia jeho skladba je
Missa papae Marcelli, omša venovaná pápežovi Marcellovi a cyklus motet
Pieseň piesní.
NASPÄŤ
Sergej Sergejevič PROKOFIEV
(1891 – 1953) bol sovietsky skladateľ, klavirista a dirigent. V detstve prejavil zázračný talent. Keď ho ako 13 ročného prijímali na konzervatórium, doniesol so sebou štyri rozpracované opery a ďalšie skladby. Ako 17 ročný vstúpil do petrohradského hudobného života, kde si získal uznanie pokrokových umelcov no aj rozhorčenie vlastných profesorov. Napriek tomu sa mu podarilo presadiť. Jeho koncerty boli spojené s obrovskými škandálmi. Ako klavírny virtuóz precestoval takmer celý svet. Medzi jeho najznámejšie diela patria:
Peter a vlk,
Romeo a Júlia,
Popoluška.
NASPÄŤ
Giacomo PUCCINI
(1858 – 1924) bol taliansky skladateľ, predstaviteľ operného verizmu na prelome 19. a 20. storočia. Bol zároveň jedným z najobľúbenejších svetových skladateľov opier. Narodil sa v hudobníckej rodine. Ako 14 ročný už pomáhal živiť rodinu. Hral v kostole na organe a na tanečných zábavách na klavíri. Časom sa stal žiakom milánskeho konzervatória. Ako 26 ročný mal premiéru so svojou prvou operou, za ktorú ho oslavovali všetci. Naplno v nej rozoznel talianske melódie, ktoré si každý ľahko zapamätal a pospevoval. Po dôkladnom výbere libriet sa stal z Pucciniho svetoznámy umelec. Medzi jeho najznámejšie a dodnes hrajúce diela patria:
Manon Lescaut,
Bohéma,
Tosca,
Madame Butterfly,
Turandot.
NASPÄŤ
Maurice RAVEL
(1875 – 1937) bol francúzsky skladateľ a dirigent, jeden z najväčších impresionistických skladateľov. Vyrastal v Paríži a ako 14 ročný začal študovať na konzervatóriu hru na klavíri, neskôr i kompozíciu. Ako 20 ročný sa prvýkrát predstavil ako skladateľ a ako 24 ročný ako dirigent. Vo svojich dielach prejavoval lásku a obdiv k Španielsku. Ravel sa prejavil hlavne majstrovskou vynaliezavosťou a virtuóznou inštrumentáciou. Obohatil impresionizmus o zhudobnenie nových námetov, sna a fantázie. Impresionizmus dokázal spojiť s folklórom. Vo svojich skladbách dokázal využiť prvky španielskej, cigánskej, francúzskej i gréckej ľudovej hudby. Medzi jeho najznámejšie a najviac hrané skladby patria
Cigánka a
Bolero.
NASPÄŤ
Nikolaj RIMSKIJ-KORSAKOV
(1844-1908) bol ruský skladateľ a pedagóg 19. storočia. Hudbe sa začal venovať až v neskoršom veku, po návšteve opery. Hudba zasiahla jeho život a bol z nej vo vytržení. Korsakov pod pedagogickým vedením začal s komponovaním. Jeho prvá symfónia zožala veľký úspech. Komponoval naďalej a čoskoro sa mu dostala svetová sláva. Stal sa profesorom kompozície v Petrohrade. V jeho dielach sa spája ruská ľudová hudobnosť a orientálna rozprávková farebnosť. Vedel majstrovsky využívať jednotlivé nástroje. Medzi jeho najznámejšie diela patria:
Sadko,
3.symfónia C dur,
Šeherezáda,
Let čmeliaka.
NASPÄŤ
Mikuláš SCHNEIDER-TRNAVSKÝ
(1881 – 1958) bol slovenský skladateľ, jeden z významných priekopníkov slovenskej národnej hudby. Narodil sa v Trnave. Vyštudoval gymnázium a ďalej Hudobnú akadémiu v Budapešti, viedenské a pražské konzervatórium. Svoje národné cítenie prejavoval tým, že upravoval slovenské ľudové piesne a sám začal písať piesne na slová slovenských básnikov. Pri tvorbe piesní sa vedel tak vcítiť do ľudovej melodiky, že mnohé z jeho umelých piesní znárodneli a ľudia ich považujú za ľudové. Trnavský sa zaslúžil aj o založenie Hudobno-dramatickej akadémie v Bratislave.
NASPÄŤ
Franz SCHUBERT
(1797 – 1828) bol rakúsky skladateľ, jeden z najväčších predstaviteľov raného romantizmu. Jeho zásluhou sa stala pieseň najkrajším romantickým umením. Narodil sa na predmestí Viedne a jeho nevšedné hudobné nadanie sa prejavilo veľmi skoro. Ako 11 ročný sa stal členom slávneho viedenského zboru, kde získal aj dôkladné hudobné vzdelanie. Naučil sa spievať a hrať na mnohých hudobných nástrojoch, neskôr aj dirigovať. Komponovať začal ako 13 ročný. Za krátky čas vytvoril obrovský počet skladieb vysokej umeleckej hodnoty. Ako 17 ročný odišiel zo zboru a začal učiť v škole svojho otca. Naďalej však komponoval. A to veľmi rýchlo. Za deň dokázal skomponovať 6-8 piesní. Učiteľské povolanie mu však bránilo v komponovaní. Prestal učiť a naplno sa venoval komponovaniu. Jeho tvorba je obrovská a medzi najznámejšie jeho diela patria:
Zimná cesta,
Krásna mlynárka,
Sláčikové kvarteto d mol s variáciami,
C dur symfónia Veľká.
NASPÄŤ
Bedřich SMETANA
(1824 – 1884) bol český skladateľ a klavirista, predstaviteľ novoromantizmu a tvorca českej národnej hudby. Hudobný talent sa u neho prejavil veľmi skoro. Už ako 4 ročný začal hrať na husliach a ako 6 ročný už koncertoval ako klavirista. Hudba sa tak už v mladosti stala jeho zmyslom života. Ako 19 ročný sa stal učiteľom hudby v Prahe a postupne sa zoznamoval so všetkými významnými dielami jeho predchodcov. Zo začiatku skladal iba pre klavír a z jeho diel vždy znela česká ľudová hudba. Pre Smetanu však nastali ťažké roky, kedy stratil nielen deti, ale aj manželku. Nedarilo sa mu získať ani stále pracovné miesto, no tvoriť neprestával. Podarilo sa mu vytvoriť veľmi známe opery, ktoré sa hrajú aj dnes:
Predaná nevesta,
Libuša,
Braňiboři v Čechách,
Dalibor. Nakoniec ohluchol, no i tak napísal veľmi známe dielo
Má vlast, ktoré je celosvetovo jedinečné.
NASPÄŤ
Igor Fiodorovič STRAVINSKIJ
(1882 – 1971) bol ruský skladateľ, jeden z najväčších umelcov 20. storočia. Vyrastal v umeleckom prostredí, no napriek tomu začal hudbu študovať až ako 21 ročný. Okrem iného obdivoval umenia aj impresionistov. V jeho skladbách je prekvapujúce farebné vyjadrovanie citov, pozoruhodná inštrumentácia a ruské folklórne prvky. Od roku 1910 žil v Paríži, ktorý ho miloval. Svoje diela tvoril na ruské literárne námety a pri komponovaní vychádzal z ruského folklóru. Vytvoril si novú hudobnú reč a nový kompozičný systém. Prevratnosť vytvoril v tóninách, rytme a inštrumentácii. Druhou etapou jeho kompozičnej tvorby boli diela neoklasicistické (vracajúce sa k predchádzajúcim obdobiam) a treťou etapou skladby kresťanského stredoveku. V jeho skladbách má rytmus rovnocenné miesto ako melódia. Medzi jeho najznámejšie skladby patria:
Vták Ohnivák,
Svätenie jari,
Pulcinella.
NASPÄŤ
Richard STRAUSS
(1864 – 1949) bol nemecký skladateľ a dirigent, predstaviteľ neskorého romantizmu. Vytvoril významné symfonické básne a hudobné drámy. Narodil sa v Mníchove v hudobníckej rodine. Aj keď nemal hudobné vzdelanie, čoskoro dosiahol úspechy. 20 ročný mal zahraničnú premiéru v New Yorku a 21 sa stal hudobným riaditeľom v Meiningene. O rok neskôr sa stal kapelníkom v opernom divadle v Mníchove a ako 24 ročný bol kapelníkom vo Weimare. Strauss prekvapil novými prvkami v harmónii a inštrumentácii. Bol doslova čarodejníkom v používaní orchestra. Medzi jeho najznámejšie diela patria:
Don Juan,
Macbeth,
Till Eulenspiegel,
Salome,
Elektra.
NASPÄŤ
Eugen SUCHOŇ
(1908 – 1993) bol slovenský skladateľ a zakladateľ slovenskej národnej hudby. Narodil sa v Pezinku a už v útlom detstve začal komponovať a preto sa ako 12 ročný stal žiakom bratislavskej Hudobnej školy. Učil sa hrať na klavíri. Hral v kostole i na zábavách a založil amatérsky orchester. Po celý čas už aj komponoval. Počas štúdia dôkladne zvládol kompozičnú techniku. Po Bratislave sa presunul na štúdiá do Prahy. Tu dozrelo jeho majstrovstvo. Vo svojich dielach spájal prvky slovenskej ľudovej hudby s modernou kompozičnou technikou. Napísal vôbec prvú slovenskú operu
Krútňava. Suchoň začal pôsobiť ako pedagóg a hudobný teoretik, no naďalej komponoval. K jeho významným dielam ešte patria:
Svätopluk,
Aká si mi krásna.
NASPÄŤ
Dmitrij Dmitrievič ŠOSTAKOVIČ
(1906 – 1975) bol sovietsky skladateľ a klavirista. Hudobný talent sa u neho prejavil skoro a tak ho už ako 13 ročného prijali na leningradské konzervatórium. Študoval hru na klavíri a kompozíciu. Už jeho prvá premiéra ho urobila okamžite slávnym umelcom a to celosvetovo. Aj keď vynikajúcim klaviristom, všetky svoje sily venoval kompozícii. Zaujímavo spájal moderné postupy s ruskou melodickosťou a revolučnou tematikou. Jeho hudba plnila aj spoločenské poslanie a riešila morálne otázky. V neskoršom období sa Šostakovič venoval aj komponovaniu hudby k filmom.
NASPÄŤ
Giuseppe VERDI
(1813-1901) bol taliansky skladateľ a dirigent, predstaviteľ romantickej opery a patrí k najväčším operným skladateľom. Ako 7 ročný sa začal učiť hrať na klavíri a na živobytie si privyrábal hrou na organe v kostole. Vďaka svojmu talentu a húževnatosti si zabezpečil štúdium hudby. Ako 15 ročný sa stal už skladateľom. Komponoval to, čo bolo v tej chvíli a dobe potrebné. Ako 18 ročný odišiel študovať do Milána a ako 26 ročný mal veľký úspech pri uvedení opery
Oberto, v slávnej La Scale. Jeho diela sú populárne a obľúbené ešte aj dnes a medzi najznámejšie patria:
Nabucco,
Rigoletto,
Traviata,
Trubadúr,
Aida,
Rekviem,
Othello.
NASPÄŤ
Antonio VIVALDI
(1678 – 1741) bol taliansky skladateľ, predstaviteľ baroka. Narodil sa v Benátkach. Svojím usilovným cvičením sa vypracoval na slávneho huslistu, významného skladateľa, ale aj vyhľadávaného učiteľa hry na husliach. Napísal asi 500 orchestrálnych skladieb, 50 opier, stovky komorných skladieb. Jeho tvorbu predstavujú hlavne concerti grossi (veľké koncerty) a sólové koncerty pre husle, violončelo, flautu, pikolu, fagot, hoboj, trúbku. Všetky tieto koncerty dokážu zaujať poslucháča nádhernými melódiami. Jeho koncerty sa zaradzujú medzi najkrajšie skladby svetovej hudby. Veľmi známym dielom sú
Štyri ročné obdobia, v ktorých autor nenapodobiteľným spôsobom opísal jar, leto, jeseň a zimu.
NASPÄŤ
Richard WAGNER
(1813 – 1883) bol nemecký skladateľ a dirigent, predstaviteľ novoromantizmu a reformátor opery. Naznačil cestu vývoja hudby v 20. storočí. Bol najskôr dramatikom, no ako 16 ročný zistil, že jeho hrám chýba hudba. Začal sa hudobne vzdelávať. Pôsobil ako dirigent vo viacerých operných spoločnostiach. Ako 30 ročný uviedol svoje prvé významné opery
Rienzi,
Bludný Holanďan,
Tannhäuser,
Tristan a Izolda. Prepracoval dovtedy známu operu a dal jej novú tvár. Ako 50 ročnému sa mu dostalo uznania od Ľudovíta II., a ten ho pozval späť do vlasti. V Bayreuthe postavil divadlo na uvádzanie svojich hier. V tomto divadle sa dodnes konajú slávnostné predstavenia.
NASPÄŤ
Carl Maria von WEBER
(1786 – 1826) bol nemecký skladateľ, tvorca nemeckej národnej opery. V jeho rodinu bola hudba veľmi blízka a boli s ňou spätí. Webe pôsobil ako kapelník operných spoločností v mnohých mestách. Bol vynikajúcim klaviristom, spisovateľom i režisérom. Vo svojej práci zavádzal vždy nejaké novoty (rozsadil orchester, prestal dirigovať od klavíra). Popri tom aj veľa komponoval. Veľký vplyv na jeho tvorbu malo to, že začal tvoriť v rokoch mohutného vzplanutia nemeckého národného cítenia. Medzi jeho najznámejšie diela patria:
Čarostrelec,
Vyzvanie do tanca,
Lýra a meč,
Oberon.
NASPÄŤ
Ján CIKKER
(1911 – 1981) bol slovenský skladateľ a zakladateľ slovenskej národnej hudby. Narodil sa v Banskej Bystrici. Už ako gymnazista komponoval a vystupoval na koncertoch ako zručný klavirista. Po maturite sa stal žiakom pražského konzervatória. Vo svojej tvorbe dokázal spojiť impresionistickú farebnosť so slovenskou ľudovou tanečnosťou. Stal sa profesorom na bratislavskom konzervatóriu a naďalej komponoval. Po oslobodení republiky sa stal dramaturgom SND a neskôr začal vyučovať kompozíciu na VŠMU v Bratislave. Cikker sa priradil k najväčším majstrom opernej tvorby 20. storočia. Medzi jeho najznámejšie diela patria:
Juro Jánošík,
Beg Bajazid.
NASPÄŤ
Antonín DVOŘÁK
(1841 – 1904) bol český skladateľ, predstaviteľ klasicizujúceho romantizmu a tvorca českej národnej hudby. Aj napriek hudobnému talentu sa zo začiatku venoval mäsiarstvu. Učil sa však hrať na husliach, klavíri, na organe a spievať. Napokon mu rodina sa dovolila aj hudobne vzdelať. Už vo svojich 20 rokoch učil a zároveň aj komponoval. Neskôr popri komponovaniu začal aj s dirigovaním. Dvořák sa stal úspešným a slávnym skladateľom veľmi rýchlo a čoskoro dosiahol až svetovú slávu. Vďaka jeho komorným dielam v Prahe vzniklo České kvarteto. Za celé obdobie stále tvoril a to veľmi úspešne. Ako 50 ročného ho pozvali do funkcie riaditeľa konzervatória v New Yorku. Po troch rokoch sa vrátil späť do vlast, kde zastával funkciu riaditeľa pražského konzervatória. Jeho diela sú obľúbené a veľmi hrané po celom svete. K najznámejším patria:
Slovanské tance,
Moravské dvojspevy,
Čert a Káča,
Rusalka,
9.symfónia e mol Z nového sveta.
NASPÄŤ
