Písané slovo je v súčasnej informačnej spoločnosti dôležitejšie ako kedykoľvek v minulosti. Svet sa čoraz rýchlejšie mení a ľudia v ňom potrebujú čítať denne. Preto je zvláštne tvrdiť, že mladí ľudia nečítajú. Skôr je tu problém, nakoľko dobre vie mládež na konci povinnej školskej dochádzky čítať, t. z. čítať s porozumením.

Príčin daného stavu je niekoľko. V prvom rade sú to domácnosti, v ktorých dieťa pozoruje zvyky svojich rodičov. Tam, kde je kniha súčasťou výchovy, dieťa s čítaním problémy nemá. Je zvyknuté knihu vyhľadať a s knihou pracovať. V opačnom prípade sa dieťa s knihou stretne až v škole...

Potom je tu fenomén súčasnosti – pohodlnosť. Pre mnohých žiakov je čítanie „únavné“. Jednoduchšie je pozrieť si film v TV alebo na počítači, jednoduchšie je hrať PC hry alebo len bezcieľne „zabíjať“ čas s kamarátmi pod panelákmi.

Uspokojiť sa s týmto konštatovaním by bolo veľmi jednoduché. Keď chceme dosiahnuť zmenu daného stavu, musíme začať konať sami a nečakať na pokyny „zhora“, lebo tie aj tak neprídu, preto:

Odložme na chvíľu učebnicu literatúry a dajme priestor tým, ktorí čítajú, aby sa pochválili, prezentovali, motivovali. Možno dosiahneme, že sa niektorí „chytia“ a propagovanú knihu prečítajú ( funguje to, mám to vyskúšané). Možno dosiahneme aj to, že aj „nečitatelia“ sa budú chcieť pochváliť svojou knihou a my sme dosiahli veľkú vec – začali čítať.

Inou možnosťou je zmeniť prostredie triedy. Poďme na hodiny literatúry do školskej knižnice. Máme totiž jednu veľkú výhodu. Naše vedenie pochopilo potrebu čítania a investovalo do nákupu kníh, ktoré sú aktuálne a prispôsobené tejto „problémovej“ vekovej kategórii. Žiak tak má možnosť siahnuť na knihu, poobracať si ju v rukách, čo to prečítať.

Potom je tu samotná hodina literatúry. Zmeňme ju na tvorivé a zážitkové učenie, v ktorom dáme priestor žiakovi na sebarealizáciu, rozvoj predstavivosti a fantázie. Dajme žiakom, najmä vo vyšších ročníkoch, možnosť diskutovať, komunikovať, blogovať.

Bolo by naivné myslieť si, že zmeny nastanú hneď a u všetkých, ale preraziť do povedomia žiakov sa dá - a to vyvolaním záujmu. Žiaci na hodine literatúry totiž musia byť, aj keď o literatúru nemajú záujem. To by sme mali využiť.