Keď sa povie slovo škola, každý si predstaví množstvo učenia. Aspoň vo veku, kedy do tej Vašej školy chodíte každý deň. Až keď ste starší si pod pojmom škola predstavíte nádherné časy v spoločnosti priateľov, bezstarostné dni, kedy najväčším problémom bola domáca úloha z matematiky. Aspoň pre mňa.

Chodil som na základnú školu Pavla Horova. A myslím si, že to bola tá najlepšia základná škola na svete. Tak aspoň v Michalovciach určite! Nikdy nezabudnem na môj prvý deň v škole. Okrem toho, že som sa veľmi tešil, keď som zsitil, že mnoho mojích kamarátov zo škôlky bude chodiť do mojej triedy si spomínam, že naša trieda mala fialové stužky. Mojou prvou triednou učiteľkou bola pani učiteľka Dzvoníková. Popravde, určite jej vďačím za to, ako ma naučila písať prvé písmenká, čítať a počítať. Ale viac si pamätám moju vychováteľku pani Dorčákovú. Spoločne aj s mojimi ďalšími učiteľkami pani Bubenkovou, Sabovou mne aj mojím spolužiakom vštiepovali výchovu ako druhé mamy. Nie, vôbec nepreháňam. V určitom veku si uvedomíte, kde ste načerpali morálne hodnoty spoločnosti. Boli to práve tieto ženy, ktoré mňa v mojom živote ovplyvnili. Som rád, že táto škola aj dnes na svojom prvom aj druhom stupni ponúka už moderné možnosti vzdelávania detí a okrem toho verím, že naďalej tam pôsobia učitelia, ktorí do svojich žiakov vštiepujú slušnosť, morálku, zodpovednosť a samostatnosť tak ako nám. Myslím si, že som mal šťastie na spolužiakov. Moje najlepšie priateľstvá pretrvávajú doteraz práve z lavíc základnej školy. Stretávame sa, rastieme spolu a prekonávame ťažkosti aj radosti života spoločne, tak ako nám to vždy vravela pani učiteľka Gombošová. Nie je náhoda, ak sa pozriem na iných mojich kamarátov z iných škôl, že prednosťou tejto školy sú práve pridané hodnoty okolo učebných osnov. Táto škola a jej učitelia kráčajú s dobou. Dnešné deti sú asi náročnejšie, technickejšie zamerané ale učitelia na sebe tvrdo pracujú a držia s nimi krok.

Mrzí ma, aj ako človeka, ktorý sa zaoberá verejným životom v našom meste a štáte, že takýto ľudia musia zápasiť nielen s platovou nespravodlivosťou ale aj častou neúctou od žiakov a ich rodičov. Nezaslúžia si to a ja verím, že je práve na nás, ich žiakoch, aby sme im svojimi činmi v živote vrátili to, čo nám oni dali. Kus samého seba. Je potrebné, aby sa učiteľom a školám vrátila úcta a mali životné aj pracovné podmienky vytvorené tak, aby svoj čas venovali žiakom, nie byrokracii. Učiteľ, to je inteligencia národa. Ak si ho znevážime, znevážime si aj svoju budúcnosť a naše deti nedostanú kvalitné vzdelanie a tú správnu hodnotovú výbavu do života.

Želám si, aby aj terajší žiaci mali možnosť vždy sa radi vrátiť do školy a zažívali ten krásny pocit, keď ich učitelia aj po rokoch privítajú s otvorenou náručou, tak ako to vždy pri návšteve školy zažívam ja. A učiteľom prajem, samozrejme aj škole, aby sa vždy rozvíjala tým správnym smerom ako doteraz, ponúkala moderné vzdelávanie, nech majú čím žiakov zaujať. Ale hlavne, aby sa raz dožili toho, že práve ich žiaci im budú pomáhať meniť naše školstvo k lepšiemu.

Mgr. Peter Kaščak
Podpredseda Novej Generácie